Pod Čiernym kameňom
Nedávny beh časťou hrebeňa Veľkej Fatry mi zase raz vnukol myšlienku poopravovať a vyčistiť studničky v blízkosti Čierneho kameňa a Sedla Ploskej. S Aničkou a Brborkou sme zaparkovali v Strednej Revúcej. „Spravodlivo“ sme si rozdelili nové rúrky a náradie do batohov a svižne vyrazili červeným turistickým chodníkom cez Marčekovo do Sedla pod Čiernym kameňom. Tu sme si trochu oddýchli, trochu sa pokochali, a potom sme sa hneď v sedle pustili do práce 🙂 (Zobraziť viac…)
Za štôlňou Ritenstein
Počasie síce nebolo nejaké priaznivé. Sychravá vlhkosť, ktorá nie je veľkou motiváciou ísť niekam von. V každom prípade som mal voľno, a tak som sa vybral na Chatu Magurka. Zaparkoval som, ubytoval sa, zobral bežecký batoh a vyrazil po modrej cez Bašovňu na Jachymovku. Tu končí modrý chodník, ale dá sa pokračovať ešte náučným chodníkom k štôlni Ritenstein. Odtiaľ som pokračoval už neznačeným, ale veľmi pekným chodníkom ponad Latiborskú na Turanské. (Zobraziť viac…)
Ploská z Borišova
Začiatok školského roka je vynikajúci na pohyb v horách. S koncom prázdnin konči aj čas dovoleniek. Mnohým začína čas povinností a vy, ak máte voľno, môžete vyraziť niekam do pokojnej prírody 🙂
Barborka ma vyviezla na Smrekovicu a ja som si užíval veľkofatranskú hrebeňovú pohodu. Krásna, priam umelecká, oblačnosť a ja celkom sám. Skalná Alpa, Rakytov, Minčol, okolo Čierneho kameňa a ani som sa nenazdal a už som bol na Ploskej. (Zobraziť viac…)
Ploská
Keďže sa nám nechcelo byť v Banskej Bystrici počas osláv 80.výročia SNP, tak sme sa pobrali na Kráľovu studňu – Anička, Dáška, oM a ja. Toma sme zaparkovali na parkovisku pod hotelom a rozdelili sme sa na dve sekcie – turistickú a bežeckú. Ani neviem ako a už som s otčem bežala smerom na Krížnu, poriadne mi nedal vydýchnuť a pokračovali sme na Frčkov, Ostredok, Ostredok rázcestie. (Zobraziť viac…)
Babky
Po výstupe na Sivý vrch cez Bobroveckú dolinu som si na dnešný deň zvolil niečo jednoduchšie a kratšie. Predsa len som mal v nohách celkom slušnú kilometráž 🙂 Štartoval som opäť z Bobroveckej Vápenice a cieľom bol prechod cez Babky. Motiváciou pre túto trasu bolo čosi neznáme a čosi krásne, čo sa za týmto vrchom skrýva. Jednak som na tomto vrchu Západných Tatier ešte nebol, a potom už pri zostupe zo Sivého vrchu cez Chatu pod Náružím, či Červenec (oba názvy sú správne) som videl, že ide o krásny kút prírody. Keďže som si ho chcel viac užiť, nechal som si výstup naň ako samostatný cieľ. So svojou výškou 1566m zďaleka nedosahuje majestátnosť často navštevovaných mohykánov Západných Tatier, napriek tomu však ponúka nádherné scenérie a panorámy a to nielen na Západné Tatry, ale aj na okolité pohoria, ako Nízke Tatry, Chočské vrchy či Malú Fatru…
Z Bobroveckej Vápenice som vyštartoval po cyklistickej trase, ktorá sa nad kameňolomom spojí s modrou turistickou značkou a ďalej pokračujú, až na niektoré úseky, viacmenej súbežne. Pri smerovníku „Pod Babkami“ som odbočil na zelenú značku, ktorá celkom slušne stúpa až na Babky. Cestou sa nachádza prameň sviežej vody. V týchto letných páľavách nesklamal, padol celkom vhod 🙂 Napriek stúpaniu sa postupne otvárali nádherné výhľady na Liptovskú kotlinu, a tie príjemne menili namáhavý charakter tejto časti výstupu. Od Bobroveckej Vápenice na vrchol Babiek je prevýšenie asi 800m, čo je na 6km dlhom úseku celkom slušné stúpanie.
Hrebeň z vrchola Babiek do Sedla Predúvratie je nesmierne malebný a má skôr fatranský ako tatranský charakter. Lúky, nízka drevina, holiny s vyčnievajúcimi skalkami… Aj samotný prechod je už fyzický menej náročný a treba si ho vychutnávať 🙂
Zo Sedla Predúvratie som zostupoval presne tou istou trasou ako deň predtým. Popri Chate Červenec a okolo Mnícha (skalné bralá nad Bobroveckou Vápenicou) až na parkovisko k autu.
Celá trasa mala asi 14,5km a nastúpal som približne 940m.
