Pachoľa
Už podvečer prvého dňa letných prázdnin som zaparkoval na parkovisku v Spálenej a po poľavení dennej horúčavy som si dal zahrievací výbeh po asfaltke na Ťatliakovú chatu a späť. Aj keď slovo zahrievací pri súčasných horúčavách asi nie je vhodný termín. Večer kúpanie v potoku a pohárik whisky s knihou v ruke.
Skoro ráno, okolo 6.00, som už v rannom chlade stúpal cez Roháčsky vodopád do Baníkovského sedla. Neďaleko vodopádu som obehol posledných ranných turistov, a tak celou dolinou do sedla mi robili spoločnosť iba hvízdajúce svište. Bežalo sa v pohode, ľahko a pokojne. Akurát mi začalo vŕtať, že ako to zvládnem s vodou… Potôčiky, na ktoré som sa spoliehal, boli vyschnuté a v mysli sa mi vynáral pitný manažment, ako to zvládnem s 1,5 litrom vody.
Raňajky v Baníkovskom sedle (2040m) boli pekné, s nádhernými panorámami. No výbeh na Pachoľa (2167m) naznačil realitu dnešného dňa. Vykuklo slniečko a postupne pridávalo na grádoch. Spálenú (2083m) som ešte zvládol v pohode aj krásny zostup cez Zvon (1890m), no stúpanie na Salatín (2048m) už bolo trápenie. Vyslovene som pociťoval nedostatok tekutín. Hrebeň som si užíval, výhľady boli krásne… len tá voda… Od Salatína pribudli aj ľudia. Lanovka v stredisku Spálená mnohých pritiahla.
Zvládol som aj „akože výbeh“ na Brestovú (1932m) a v mysli som sa upokojil: „Už to bude prevažne zostup na Predný Salatín (1624m), a potom prudké klesanie cez Spálený žľab a tam je predsa potôčik a voda…“ Predný Salatín som minul, Spáleným žľabom som zostupoval a… prameň vyschol. Tam, kde som čakal potôčik, bolo suché koryto. Našťastie asi o sto metrov nižšie predsalen tiekol. Hoci sa asi o dva metre nižšie opäť strácal, stačil na dobitie energie.
Po príchode na parkovisko som využil už známe miesto na kúpeľ, a potom som zavítal do miestneho bufetu. Nastalo dopĺňanie zásob a samozrejme spomienkové hodnotenie dojmov: „Bolo to náročné, sem tam trápenie, ale krásne“. 🙂
