Vyšný Brankov
Naskytla sa voľná sobota, po dlhom čase. Váhajúc, kam vyraziť, keďže predpoveď sľubovala od obeda silný vietor na hrebeni Nízkych Tatier. Nakoniec to vyhrala destinácia s výskytom húb.
Toma sme zaparkovali pri Bodege a vyrazili nahor. Otec ako šíp, ja váhajúc. Beh sa v strmejších úsekoch menil na krok. Ale počkali sme sa. A aj ovady si na nás počkali. Na ich nálety som vytiahla z ruksaku druhé tričko 🙂 (Zobraziť viac…)
Borišov
Prázdniny sa rozbehli v plnom prúde a ja som pomaly začal svoju letnú psychohygienu tradičným spôsobom v horách. Uvedomoval som si, že to potrebujem, lebo už rozhodovanie kam ísť a čo podniknúť bolo náročné… Chopok, Magurka, Smrekovica, Kráľová studňa… všade som videl za aj proti. Chvíľu som bol plný chuti a odhodlania a onedlho ma to už neťahalo… V istých chvíľach to vyzeralo až tak, že nakoniec nikam nepôjdem. Veľmi silno a pravdivo na mňa doliehal výrok: „Najväčšie nebezpečenstvo duchovného života je nerozhodnosť…“ a spomenul som si na všetky tie obrázky zo somárikom medzi dvoma kopami sena a s veľkou dilemou z ktorej kopy má žrať, až nakoniec zdochne od hladu.
Tak to veru nie. Na poslednú chvíľu som zaistil ubytko na Chate pod Borišovom, a potom, ako som pozrel maminu v domu pre seniorov, som sa presunul do Vyšnej Revúcej. Rozbeh bol náročný, no svaly sa postupne zahriali a celý trail som si vychutnával v tomto podvečernom čase úplne sám. Prakticky som sa zastavil až na Ploskej. Zopár fotiek, modlitba, nejaká sms (na chate už je zo signálom problém)… a pokračoval k chate. Tam bola pomerne slušná česká skupina, rodinky s deťmi. Večer sa niesol v príjemnej atmosfére pri naozaj peknej, priam umeleckej, hre na gitaru… folk, blues a iné staré songy… Ja som si našiel miestečko trochu bokom, užíval som si atmosféru a zahĺbil sa do Malakandry od C. S. Lewisa.
Na druhý deň som vyrazil medzi prvými na Kyšky, a potom hrebeňom na Ostredok a Krížnu. Ranná teplota bola príjemná. Na Koniarkach som sa pristavil na kus reči pri pastierovi a pokračoval úplne sám až na Krížnu. Trochu oddychu, trochu užívania výhľadov… V Rybovskom sedle som si doplnil vodu a stretol po dlhom čase ľudí, aj to iba na diaľku. Jedného cyklistu a jedného ochranára. Ďalšieho ochranára som stretol neďaleko Prašnického sedla, počas výstupu na Veterný vrch. Dali sme sa do reči, že pozorujú frekvenciu a pohyb turistov, keďže chcú upraviť návštevný poriadok a trochu viac vyjsť v ústrety s miestami na prenocovanie… Celkom milá debata…
Z Východného Prašnického sedla som zbehol k horárni Hajabáčka, a potom už iba Suchou dolinou k autu. Výlet pekný a cieľ splnený. Veru dobre, že som sa nakoniec rozhodol. Napadlo mi, že cieľom nemusí byť vždy „kam“ a „čo“, teda miesto a činnosť, ale cieľom môže byť aj sama cesta 🙂
Na Mestskej Holi
Samo prišiel na Slovensko, tak sme pri tejto príležitosti naplánovali krátky pobyt v horách. Zajednali sme ubytko na Magurke a v poobedných hodinách sme vyrazili z Banskej Bystrice. Sama sme naložili na Donovaloch a pokračovali sme na Magurku.
Vzhľadom na dosť vysoký čas, počasie a chuť byť trošku spolu aj pri pivku sme zvolili výstup na Mestskú horu 1529m. Občas beh, občas krok, občas hríb, občas kvapka. Ale bolo to super. (Zobraziť viac…)
Forca Ancarano
Vybrali sme sa za sv. Benediktom a jeho sestrou sv. Scholastikou do Nursie (Norcia), nevediac, že toto miesto postihli v roku 2016 zemetrasenia. Mestečko patrí do asociácie Najkrajších historických sídiel v Taliansku. Napriek tomu, že sa ani jeden kostol nezachoval (viac-menej stoja len vstupné portály alebo nejaká veža), tak mestečko dýcha históriou a krásou. (Zobraziť viac…)
Santuario La Verna
Oddych v Assisi sme si sprestrili výletom. Vybrali sme sa pozrieť miesto La Verna. Vrch blízko Florencie dostal sv. František od miestneho grófa Orlanda Cattaniho z Chiusi. Často sa sem chodil modliť do samoty. Sv. František sa tu stretol s ukrižovaným Kristom a dostal stigmy na rukách a nohách tak, ako to predtým videl vo videní na ukrižovanom mužovi.
Najprv sme si vychutnali posvätosť tohto miesta ako i stravu v miestnej kantíne. Potom nám bolo dopriate okúsiť aj krásu okolitej prírody národného parku. Obliekli sme bežecké veci a v cca 5 km okruhu okolo vrchu Monte Penna 1289m sme nasávali pokoj a nádheru lesov, machov, skál. Napriek teplu sme skoro celý čas bežali v tieni a pohode, v modlitbe.
