Biskupské chyžky
Po pomerne dlhom čase sme oprášili kontakty s Lyduškou a Pájom, s ktorými som sa ešte počas mojich doktorandských štúdii v Olomouci pomerne intenzívne stretával. Vtedy ma prvý krát zavolali na mládežnícky púťák, keď sme s mládežou z ich farnosti spoznávali Orlické hory. Bolo to pekné, turistické a zároveň trochu iné… Veď to bol predsa „puťák“, a ten má popri turistike aj svoju programovú náplň 🙂 Neskôr sme podobnú akciu ešte niekoľkokrát zopakovali. (Zobraziť viac…)
Ploská
Otče ma v rámci prípravy na beh RUNICA vytiahol na Ploskú. Toma sme zaparkovali a pobrali sa smerom na Chyžky. Jasné, že som trénera videla zhruba 5 min. Každý si úvodnú asfaltku vychutnával samostatne. Teda „počkal“ ma na jej konci. Schovaný medzi stromami. Stúpajúc som lapala po dychu a viac som kráčala ako bežala. No to ticho a prekrásny les, samota. Liečivé. (Zobraziť viac…)
Ra Gusela
Na záver nášho pobytu sme sa vybrali tiež do známych miest, po 4 rokoch sme sa vrátili na kopec Ra Gusela (alebo aj Monte Gusela). Auto sme zaparkovali v Passe di Giau v nadmorskej výške 2236m. Keďže sme vyrazili celkom skoro, nebol problém s parkovaním. Hneď vedľa bieleho Lamborghini, ktoré sa neskôr vozilo hore dolu a očarilo nás svojim zvukom a vzhľadom 🙂
Torre di Toblin
V našom putovaní „Po starých chodníčkoch“ sme si nechali Torre di Toblin ako chuťovku. Poučení z predchádzajúceho dňa sme z kempu vyrazili hneď, ako sa dalo. Raňajkovali sme po ceste, teda až keď sme čakali v rade pred závorou, aby sme mohli prejsť na súkromnú cestu. V každom prípade sme čakali výrazne kratšie, no na raňajky to stačilo 🙂 (Zobraziť viac…)
Monte Paterno
Ráno sme sa pohodovým tempom vyšuchtali z kempu okolo pol ôsmej – ôsmej, absolútne neznalí pomerov, ktoré na ceste k rifuggio Auronzo momentálne panujú (vrchol turistickej sezóny). Tie sa nám ukázali krátko za jazerom Misurina, keď sme sa dostali do poriadnej zápchy. Jeden rad áut od Cortiny, druhý od Dobiacca, rýchlosť – viac menej krokom. Spôsobovala to závora, pri ktorej sa platilo vstupné. Keďže sme vedeli, ako to hore vyzerá, trochu sme aj mali strach, že nás nepustia vôbec, kvôli obmedzenému množstvu parkovacích miest. Nakoniec sme asi po hodine a pol v rade prešli.
