Biskupské chyžky
Po pomerne dlhom čase sme oprášili kontakty s Lyduškou a Pájom, s ktorými som sa ešte počas mojich doktorandských štúdii v Olomouci pomerne intenzívne stretával. Vtedy ma prvý krát zavolali na mládežnícky púťák, keď sme s mládežou z ich farnosti spoznávali Orlické hory. Bolo to pekné, turistické a zároveň trochu iné… Veď to bol predsa „puťák“, a ten má popri turistike aj svoju programovú náplň 🙂 Neskôr sme podobnú akciu ešte niekoľkokrát zopakovali. Postupne však prišli nové životné situácie a s nimi aj nové výzvy, ktoré odsunuli priestor nášho stretávania kamsi ďalej, až napokon „zapadol prachom“. Preto som celkom privítal telefonát od Lydušky, že či by sme neskúsili niečo podobné, a že ak súhlasím, tak sa mi ozve Jirka, ktorý má organizáciu tohtoročného puťáku na starosti.
Po niekoľkých telefonátoch a mailoch sme zosúladili predstavy a plán bol na svete. V prvý deň sme sa stretli v Liptovských Revúcach a okúsili farraty Dve veže. Po prenocovaní v UPC-čku sme sa presunuli do Slovenského raja na Biskupské chyžky. Tu chcem veľmi poďakovať Spišskej diecéze a Propopulo, že nám dali k dispozícii objekt na Biskupských chyžkách. Dokonca nám umožnili ísť k chate autami, čo mi celkom vyhovovalo. Keď som totiž zbadal, koľko potravín Jirka nachystal, vrátane vajec a paradajok…, naozaj som si nevedel predstaviť, ako to ponesieme cez niektorú z roklín, ako sme pôvodne plánovali. Avšak všetko dopadlo inak a lečo sme nakoniec robili nie v batohoch, ale až na chyžkách 🙂
Obzreli sme chatu, vyložili batožinu a vyrazili na začiatok rokliny Veľký Sokol. V podvečerných hodinách sme si ju užili celkom sami. Nakoniec sa ukázalo veľmi dobré, že sme turistiku končili hore uprostred Slovenského raja, pretože sme mohli prechádzať takmer prázdnymi roklinami. Na ďalší deň to boli Klauzy a Sokolia dolina, potom Suchá Belá a časť Prielomu Hornádu a napokon Piecky. Neboli to nijaké naháňačky. Všetko prebiehalo pokojne, a dokonca bol priestor aj popretkávať jednotlivé výlety myšlienkami a aktivitami z Karpatských hier od M. Nevrlého, ktoré si pripravila Lyduška.
Po štyroch dňoch sme sa vrátili do Banskej Bystrice. Mňa už čakali nejaké pracovné povinnosti, ale Olbramičania povzbudení ferratami na Liptove, vyrazili okúsiť farraty aj na Skalke pri Kremnici. Vrátili sa plní zážitkov. Rozoberali sme ich aj spolu s celým výletom pri večernej grilovačke. Ráno siedmeho dňa 🙂 sme sa rozlúčili. Jirka ešte cestou niektorých vytiahol na veľkofatranskú Ostrú, a potom už som iba dostal odkaz, že šťastlivo dorazili domov do Olbramic.
Ďakujem všetkým za túto akciu, za novú skúsenosť, za možnosť porozprávať sa so starými známymi, ale aj spoznať bližšie niekoho nového. Myslím, že nás to všetkých obohatilo. 🙂
