Turistický klub UPC Banská Bystrica

Donovalské behy

Tohtosezónna zimná nádielka prišla pomerne skoro a myslím, že nejednému milovníkovi zimných športov zaplesalo srdce. V rámci exercicií som mal možnosť stráviť niekoľko dní na Donovaloch, konkrétne v úžasnom Penzióne Zornička s ešte úžasnejším personálom 😉 .

Poobedné voľno v programe dňa ponúkalo veľa možností a  každý ho využíval rôznym spôsobom. Osobne som sa nastavil na vyrazenie do okolitej prírody s chuťou zabehnúť si. Počasie ponúkalo nádhernú scenériu, čo podnietilo jednak slniečko a modrá obloha, ako aj čerstvá snehová nádielka.

Trasy som si zvolil postupne: Z Polianky na Kečku a späť (cca 7km) – z Nižnej Revúcej cez Malý Zvolen a Novú Hoľu na Donovaly (cca 8,5km) – a na koniec z Polianky bežkársku trasu číslo dva a tri cez Močiare a okolo Hrubého vrchu (cca 6km).

Musím uznať, bolo to nádherné, dobre to padlo, aj keď vzhľadom na množstvo a škrupinový charakter snehu únavné, a preto neviem, či niekedy to o čo som sa pokúšal, bolo možné nazvať behom 🙂 .

Z prvého behu nemám fotky, keďže mi nejak nefungoval foťák na mobile, ale s fotkami z ďalších dvoch dní sa rád podelím.

Nižná Revúca – Donovaly (15.11.2017)

Polianka – Močiare – okolo Hrubého vrchu – Polianka (16.11.2017)

Kopské sedlo

Celý týždeň som trávil mimo Banskej Bystrice. Najskôr to bolo jedno pracovné stretnutie v Poprade a neskôr v Košiciach. Medzi dvoma akciami sa ponúkal viac ako 24h priestor. Tak som zotrval v blízkosti Tatier a vo štvrtok ráno som už parkoval v Tatranskej Javorine (1000m), (Zobraziť viac…)

Strážov

oM:Anička píše 🙂

A: Áno už píšem. Najskôr popis trasy z pera oM (teda klávesnice), aby sme aj štatistike učinili zadosť.

oM: Trať dlhá 17km a stúpanie 816m
(Čičmany 630m – Lúka pod Strážovom1130m – Strážov 1213m – Sedlo pod Strážovom 1010m – Červíková chata 595m – Pod Hrádkom 525m – Sedlo Samostrel 762m – Čičmany 630m)

A: oM má jednú vzácnu schopnosť. Vie sa nadchnúť pre vec a nakaziť svojim nadšením celé svoje okolie. To, aká výrazná je to schopnosť, dokazuje fakt, že ja, ktorá som mala školskú 12-minútovku v rovnakej kategórii zážitkov, ako návštevu zubára a chrípku, som sa dala nahovoriť na 17 kilometrový beh. Bolo to takto: ráno sme vyrazili z Čičmian. Prvé 4 kilometre boli fajn rozcvička, rovinka len s veľmi light stúpaním. No a potom to začalo. Kopec sa nám postavil k nosu. Zo začiatku som sa ešte snažila o čosi ako poklus, ale tento sklon udýchal už len oM. Tak sme sa pustli s Bajkou krokom za ním. Na Strážove sme sa pokochali, doplnili energiu a poklusom sa pustili smerom k Červíkovej chate. Tento úsek bol asi najpríjemnejší, po prudkom klesaní to už šlo z kopca iba mierne, a ďalších pár kilometrov sme odbehli veľmi v pohode. Drsné bolo nastúpať do sedla Samostrel. Asfaltku sme štýlom „chromá kačica“ ešte „vybehli“, no terén už zvládali len borci. V stúpaní na sedlo sme sa míňali s cyklistami, ktorí otca pochválili, ako má dobre vycvičené tie dievčatá (to ako nás), že oni by manželky na takýto beh nedostali. Zo sedla opäť mierne klesalo, avšak telo už malo za sebou svoje, tak to už bolo celkom bolestné. No ale tá hrdosť na koniec stála za to.

Veľké Borové

Tento víkend nás opäť raz prilákali dve nádherné krasové doliny Chočských vrchov, ktoré prebrali názov od obcí, v blízkosti ktorých začínajú, respektíve končia. Prosiecká dolina začína z juhu na sever v blízkosti obce Prosiek a po 3,5 km vyusťuje na horských lúkach Svoradu. Má kaňovitý charakter, o ktorý sa postarala erózna činnosť Prosiečanky. V doline sa nachádzajú nádherné tiesňavy a ako čerešnička na torte vodopád. Ten samozrejme vynikne iba v čase dostatku vody. Kvačianská dolina od severu začína pri Veľkom Borovom a pokračuje cez Oblazy a Huty až do Kvačian. (Zobraziť viac…)

Krížna

Veľkonočný pondelok ma po Veľkonočnom trojdní a s ním spojeným slávením a hĺbkou, vytiahol trocha do prírody. Predpoveď počasia bola typicky aprílová, no dopoludnia malo byť ešte pekne. Povedal som si, že skúsim nejaký jarný beh a uvidím, čo to dá. Jednak preto, že som túto sezónu ešte veľa toho nenabehal, (Zobraziť viac…)