Začiatok novembra priniesol hlboký dušičkový čas plný spomienok a modlitieb za mnohých blízkych, ktorí už z tohto sveta odišli do večnosti a zároveň čas prinášajúci mnohé podnety na zamyslenie nad zmyslom vlastnej existencie. Avšak tohtoročný november nám ponúkol aj nádherné počasie, ktoré pozývalo do prírody....
Chodím ako káčer, oči mám ledva otvorné, ale ešte sa s Vami podelím so zážitkami 🙂 . oM prišiel z pracovnej cesty v Poprade nažhavený na hory vyšších nadmorských výšok. Naše plány však skrížila totálna obsadenosť všetkých tatranských chát. Tak sme hľadali alternatívy. Ani jeden z nás nemal odfajfknutý najvyšší...
Dosiahnútie cieľa dňa – kávičku na Lomničáku – prinieslo niekoľko podnetov. Štart z Tatranskej Lomnice o 6,30 sprevádzalo ticho ranného vánku. Pokoj dňa, ktorý čakal na svoj rozbeh, umocňovalo vychádzajúce slniečko. Do červena zafarbenými lúčmi ranného slnka boli teplo...
Budík zazvonil ráno o 3:40 a mne napadli slová piesne: „To bol zase nápad…“ Unavení, s kávou v termoske a raňajkami v batohoch, sme sa spolu s otčem vybrali do Sásovej po Jarka s Ankou. Smer i cieľ boli jasné. Jastrabia veža, údržba sochy Panny Márie.
Niečo po šiestej sme zaparkovali auto na parkovisku Biela...
Chceli sme ísť na Ľadový štít, no predpoveď počasia zmenila naše plány. Najlepšia predpoveď bola tu, v okolí Banskej Bystrice, a tak sme sa opäť vydali do Veľkej Fatry. Auto sme zaparkovali vo Vyšnej Revúcej. Môj procesor sa nechcel naštartovať, a preto bolo prvých 10km pre mňa ťažkých. Lopušnou dolinou na Chyžky...