Polská
Plan boli trošku iné, ale tak bolo potrebné sa prispôsobiť situácii. Samo nás vyložil v Ružomberku (Hrabovo), kde sme sa chceli najesť a cheli sme sa vyviesť lanovkou na Malinô brdo. Ani jedno sa nám nepodarilo. A tak sme hladní stúpali nahor po svojich na Vlkolínske lúky. Pokračovali sme po zelenej popri Mini Zoo, otec mi ukazoval okolie. Občas mi vzdialil, ale následne ma vyčkal. Preliezli sme ohradník, Vtáčnik (1090m), Výšné, Nižné Šiprúnske sedlo a cez čarovnú Jánošíkovu kolkáreň ďalej. Jánošíkova kolkáreň je národnou prírodnou rezerváciou, ktorá bola vyhlásená v roku 1964 s rozlohou 243 ha. Zachovalé spoločenstvá javorových a jarabinových smrečín najvyšších polôh vetegetačného stupňa smreka vo Veľkej Fatre. Nádherný prales so starými stromami.
Zo Smrekovice to už bolá známa cesta, Skalná Alpa, popod Tanečnicu, naštastie sme traverzovali Rakytov, na Minčole už prichádzali bruchbôle, nohy ťažké, ale minuli sme Sedlo Ploskej, traverzli Ploskú a konečne došli na Chatu pod Borišovom. V nohách temer 28km. Tu sa otčemu popravil žalúdok pri dobrek kapustnici, ale musel dojesť aj tú moju. Začal protestovať môj žalúdok.
Aj keď nás v izbe bolo viacej, vyspala som sa. No ráno bolo pre žalúdok veľmi namáhavé. Latrína. A žalúdok ostal prázdny. Takže štart bol naozaj veľmi opatrný. Traverzli sme Ploskú, pomaly sa to začalo lepšiť a postupne sa podarilo prebehnúť aj Ostredok, Frčkov, Krížnu, cez Majerovu skalu (tu som už netušila, kde je otče) na Staré Hory. 17,4km. Bola som hrdá, že som to zvládla. Ráno to vyzeralo blede. Pre mňa naozaj nevídané výkony. ĎAKUJEM!
Profil trasy Chata pod Borišovom – Staré Hory:
