Hotel Choč
OM ráno spustil siete a zistil, že na Choči bude široko-ďaleko najlepšie počasie. Raz som tam už bola a pamätala som si len že je to dosť časovo náročný výstup s dosť veľkým prevýšením. Už je to len výstup s dosť veľkým prevýšením, časová náročnosť zavisí od prístupu 🙂
Končitá
S podtitulom:“Poď, čakám ťa!“
Otec Martin ma vytiahol na beh do prírody. Jedno auto sme zaparkovali na Donovaloch, jedno v revúcach. Zjazdovka z Revúc je nekonečná, takže nahánačka otca Martina trvala dlho. Potom sa rozhodol odbočiť na Končitú: „Poď, čakám ťa!“ Jasné. Moje pľúca. Jazyk ešte v Revúcach. (Zobraziť viac…)
Ďumbier
Naše „Rímske dozvuky“ začala každá partia inak. Anička, oM a ja sme vyštartovali sme z Trangošky cez Demänovské sedlo (cieľ Štefánička) a krupinská úderka: otec Marián, Laura a Jakub došli z Trangošky rovno na chatu.
Počasie nebolo stokrát lákavé, ale príroda áno. (Zobraziť viac…)
Ďumbier
Krásny deň. Otec Martin nás zabral vyvetrať sa von. Tentokrát sa do skupinky bežcov pridal aj Vlasťo. Auto sme zaparkovali na Čertovici a vybrali sa nahor. Každý ako vládal. Vlasťo zjavne viac vládal otčeho tempu ako my. A tak sme mali pred sebou dve bodky 🙂 (Zobraziť viac…)
Polská
Plan boli trošku iné, ale tak bolo potrebné sa prispôsobiť situácii. Samo nás vyložil v Ružomberku (Hrabovo), kde sme sa chceli najesť a cheli sme sa vyviesť lanovkou na Malinô brdo. Ani jedno sa nám nepodarilo. A tak sme hladní stúpali nahor po svojich na Vlkolínske lúky. (Zobraziť viac…)
