Končitá
S podtitulom:“Poď, čakám ťa!“
Otec Martin ma vytiahol na beh do prírody. Jedno auto sme zaparkovali na Donovaloch, jedno v revúcach. Zjazdovka z Revúc je nekonečná, takže nahánačka otca Martina trvala dlho. Potom sa rozhodol odbočiť na Končitú: „Poď, čakám ťa!“ Jasné. Moje pľúca. Jazyk ešte v Revúcach. Už som ho ani nevidela, cestu som tipovala. Ale na Končitej konečne zastal.
Pokračovanie po hrebeni cez Malý Zvolen na Zvolen mi bol už dobre známy. No prišla otázka, či som zobrala kľúče od auta. Ups. Kľúč od „donovalského“auta ostal v aute v Revúcach. Takže otec Martin upravil trasu. Zo Zvolena sme pobehli kúsok po hrebeni smerom na Motyčiansku hoľu. Zišli sme z chodníka a začali sa predierať terénom, hľadať cestu do doliny Hričovského potoka. Bolo to super. A nakoniec bol gentleman a k autu sme dobehli spolu. Počkal 🙂
