Gerlach
V pondelok večer sme pripravili raňajky, desiatu, naštudovali spoločne trasu, popozerali predpovede počasia a išli spať s nastaveným budíkom na 4.00. V úmysle sme mali vystúpiť Gipsyho ferratou na Zadný Gerlach (2616m) a následne na Gerlachovský štít (2655m). Zadný Gerlach je mohutný štít v hlavnom hrebeni. Vypína sa nad troma dolinami – Velickou, Batizovskou a Kačaciou.
O 5.00 sme už vrteli pedálmi na bikoch (už klasicky z Polianky na Sliezsky dom 🙂 ) Tentokrát to nebolo také tragické ako minule, ale aj tak som si kládla otázku, čo sme to za bláznov (keďže prešlo okolo nás dosť veľké množstvo taxíkov). O 6:30 sme vyrážali zo Sliezskeho domu smerom na Kvetnicu. Za Dlhým plesom sme opustili značený chodník a zostúpili poznateľnou cestičkou na dno doliny. Naraňajkovali sme sa, nahodili prilby, sedáky a začali vystupovať do žľabu vedúcemu k Litvorovému štítu. Slniečko začínalo poriadne pripekať, samozrejme, na opaľovací krém sme zabudli. Idúc ľavou stranou žľabu sme sa napili z fajnovej vody, na vrchu žľabu sme zabočili doľava a vystúpali pod steny Zadného Gerlachu. Po prejdení naklonenej skalnej platne sme sa dostali k nástupu na Gipsyho (Tatarkovu) ferratu. Teda najprv len k borháku, následne ku tabuli, reťaze a kramle sú až vyššie. o.Martin ma istil na lane, lebo s nástupom na prvý borhák prišla prvá bobka (ako sa ukázalo časom, bola to tá najväčšia). Pre ľudí môjho vzrastu a skúseností to nebolo vôbec jednoduché, ale podarilo sa! Ostatok ferraty (asi 2 dĺžky lana) už bolo ako med lízať. Následne sme pokračovali šikmo vľavo do žľabu, a potom jeho pravou stranou, hľadajúc cestu do Tetmajerovho sedla (2593m, medzi Zadným Gerlachom a Gerlachom). Tu som zistila, že moje štúdium trasy nebolo až také dôsledné 🙁 napr. som si myslela, že exponovaný hrebeň vedúci na Gerlach absolvujú všetci návštevníci Gerlachu – lebo však, keď to dajú oni, dám to aj ja – otec ma trpko vyviedol z omylu.
Zo sedla sme plynule pokračovali hrebeňom, vidiac následky leteckého nešťastia z roku 1944, na Zadný Gerlach. Chvíľu sme si užili vrchol o samote, nalepili nálepku do vrcholovej knihy a vydali sa späť po hrebeni do sedla. Tam ma začala chytať panika, vidiac dvoch Čechov obvešaných istiacimi prvkami, slučkami… ALE našťastie to netrvalo dlho a obehli nás dvaja páni (robiac si srandu, že sa potužili pol litrom borovičky), len tak na lane. Samozrejme, sme zvolili i my tento prístup/postup, až na tú borovičku 🙂 . A bola to paráda (keďže počasie bolo výborné, skaly suché, viditeľnosť absolútna – teda končiaca inverznou oblačnosťou). V tejto časti sme asi prvýkrát (teda ja určite) použili na zaistenie lana frienda. (Spomenula som si na slová o.Martina z našej svadobnej homílie: Ako nás friend (ktorý sme dostali ako svadobný dar) istí v skale, tak my sa máme istiť modlitbou o Boha – našu pevnú skalu). Ani neviem ako sme sa zo sedla dostali na hrebeň a po ňom sme pokračovali ku Gerlachu, pripomínalo mi to taký malý slovenský Jubiläumsgrat. Na vrcholovú foto sme si chvíľu počkali (výhľady boli prekrásne i z miesta čakania), keďže vrchol okupovali kanadskí Slováci. Doplnili sme trochu energie a vydali sa na zostup Batizovským žľabom dúfajúc, že trafíme Batizovskú próbu, keďže nedávno sa tu niekoľko skupiniek zatúlalo. Moje nohy už síce menej počúvali (a tak som sa tešila z každého fotenia okolia o.Martinom – dalo sa postáť bez výčitiek 🙂 ). Próbu sme trafili, bezpečne zliezli a vrátili sa z pohodového počasia do tepla, uf, z ticha do ruchu magistrály a túžiac po čapovanej kofole (keďže voda nám došla). Bicykle čakali, auto tiež. Prekrásny deň! Vďaka Bohu (a o.Martinovi 🙂 )!
Štatisika
Trasa: Sliezsky dom (1670m) – Gipsyho ferrata – Tetmajerovo sedlo (2593m) – Zadný Gerlach (2616m) – opäť Tetmajerovo sedlo (2593m) – Gerlach (2655m) – Batizovská próba – Sliezsky dom (1670m)
Dĺžka trasy približne 10km
Nám to trvalo so všetkými pauzami a kochaním sa asi 7,40h
Najnižší bod: 1670m Najvyšší bod: 2655m
Nastúpali sme cca 1000m a naklesali asi 1070m
GPX z výstupu:
Nádhera, ticho závidím
Nádherné!!! Ste machri!