Turistický klub UPC Banská Bystrica

Bradavica

o.Martin navrhol nejaký výlet do Tatier, tak sme sa v piatok zbalili a vybrali sa (s bicyklami v aute) do Popradu. Za cieľ vybral Bradavicu (2476m) a že si výstupovú trasu z Tatranskej Polianky (1005m) na Sliezsky dom (1670m) skrátime bicyklami. Ibaže nás musel zachraňovať Aničkin ocino, lebo biky sme vzali, ale ani jednu reťaz na uzamknutie.

Z Polianky sme vyrazili cca o 7:00 na Sliezsky dom. Cca za hodinku sme vyšli hore. Stretli sme tam známeho Martina, ktorý sa opýtal o.Martina, či sme prišli taxíkom. A tu prichádza prvý ocov oxymoron. Odpoveď znela: „Nie, my sme sa VYVIEZLI na bikoch.“ Môj preklad slova vyviezť znamená: ja, čo sa nepotím, som si musela prezliecť na Sliezkom dome tričko; záznam aktivity mojimi hodinkami ukazoval ČERVENÚ farbu pri úderoch srdca za minútu. Dali sme si výborný čajík a kávičku a vybrali sa smerom na Kvetnicu (krásne rozkvitnutú) peši. Pofukoval vietor, mraky sa začali dvíhať vyššie. Za Guľatým kopcom sme odbočili z turistického chodníka doprava, zapli sme sedáky, nasadili prilby a vydali sa opatrne nahor do Sedla pod Kupolou. Tráva bola šmykľavá, výhľady krásne. Cesta sa zúžila a pod sedlom opätovne rozšírila. Po hrebeni sme pokračovali na Weszterov štít (2429m), na ňom mi otec povedal, toto ešte nie je on, musíme ísť ďalej. Nie, zas budem citovať: „PRECUPITÁME na Weszterov štít“.  Takže sme pokračovali hľadajúc najvhodnejšiu cestu na ten pravý Weszterov štít. Moje cupitanie znamenalo, že som sa najprv pomodlila všetky modlitby za o.Martina (nejako sme nevedeli nájsť tu pravú cestu) a ja išla inou cestou zaistená lanom. Niekde v týchto miestach som začala silne snívať o „Gentlemanovi Jackovi (Danielsovi)“. Ešte nás čakala Zvodná lávka (a toto pomenovanie vo mne vôbec nevzbudzovalo dôveru v niečo pekné). V sedle sme obliekli bundy, posilnili sa, vykonali potreby a vydali sa lávkou na lane na SZ vrchol. (Ešte stále som si myslela, že o.Martin si zo mňa robí srandu a neideme na všetky 4 vrcholy Bradavice). Na tomto SZ vrchole som zistila, že tam ešte otec nebol a že naozaj ideme na všetky. Keďže som si vybrala možnosť – nezlaňovať, vrátili sme sa späť, odopli sme lano. o.Martin odnavigoval dvoch Poliakov. Rímsou popod SZ vrchol sme prešli na JZ vrchol. Odtiaľ na SV vrchol ku krížu a nakoniec na JV vrchol. Poďakovali sme Bohu za krásu i ochranu, pokochali sa výhľadmi, poobzerali možné trasy, posilnili sa (zápis do vrcholovej knihy sme neurobili, keďže bola úplne mokrá) a vydali sa na zostup. Stretli sme ďalších otcových známych, ktorých oboznámil s faktom: „My sme si to tu POBEHALI po VRCHOLČEKOCH.“ Ja som síce uvažovala nad možnosťou, že som prekonala osobný rekord v kvalitne získanej svalovici, ale teda slovo pobehať by mi NIKDY nenapadlo, skôr vliecť, plaziť. A vrcholčeky – no comment.

Hľadajúc správnu zostupovú cestu do Kvetnicového sedla bola využitá i okrajová technika – po zadku. Tento úsek zostupovej trasy popod Rohatú vežu (2420m) je naozaj prekrásny. Ako z rozprávky. Pod ňou, v blízkosti Opálového sedla sme natrafili na trojicu turistov idúcich po Granátovej lávke, ktorí nevedeli ako ďalej pokračovať na Východnú Vysokú a nakoniec sa rozhodli zostúpiť s nami do Velickej doliny. O niečo neskôr sa ku nám pridali i vyššie spomínaní Poliaci (ktorí zostúpili žľabom od Zvodnej lávky). A tak otec hľadal najvhodnejšiu zostupovú trasu pre 7 ľudí 🙂

Na Sliezkom dome nás čakali bicykle, ktoré nám neskutočne skrátili zostup a ešte aj spôsobili radosť z parádneho zjazdu. Do Polianky sme dorazili cca o 16:00. Presné štatistické údaje dodá oM. Bol to prekrásny deň v objatí hôr, pokoja a pohody.

Štatistika:

Trasa: Sliezsky dom (1670m) – Guľatý kopec (2129m) – Sedlo pod Kupolou – Wezsterov štít (2429m) – Zvodná lávka – Bradavica (2476m) – Kvetnicové sedlo – popod Rohatú vežu (2420m) – Opálové sedlo – Kvetnica – Sliezsky dom
Najnižší bod – 1670m
Najvyšší bod – 2476m
Dĺžka – cca 6km
Stúpanie – cca 961m
Klesanie – cca 963m

GPX z výstupu: