Na Veľkom Rozsutci
Samozrejme sme, ako tradične, začali meškaním voči dohodnutému plánu. Cestou necestou sa nám slnečná obloha poriadne zatiahla (i keď predpoveď naznačovala polooblačné počasie), ale ani to nás neodradilo od plánovaného objavovania čarokrásnych zákutí Malej Fatry. Po výlete na Malý Rozsutec sme si tentokrát, ovplyvnení počasím, vybrali za cieľ Veľký Rozsutec (1 609 m.n.m.). Zo Štefanovej sme sa vydali smerom na sedlo Medziholie (1 185 m.n.m.). Ako to už býva zvykom, náš tím sa rozdelil, postupne posplýval s hore idúcim, miestami nepríjemným, davom.
Pri jemnom mrholení a stálom pofukovaní sme sa opäť zjednotili na vrchole Rozsutca. Prevaľujúca sa hmla, zmerané výstupové časy, oddych, vrcholová fotka a cesta nadol. V sedle Pod Tanečnicou krátky tanec s tanečnicou (nebola z Lúčnice). Zo sedla sme pokračovali zostupovou trasou cez Tesnú Rízňu, rázcestie Pod Pálenicou po zelenej späť do Štefanovej. Opäť nesklamal svojou krásou a očaril prirodzený les preplnený zaujímavými stromami, lúky s Jesienkami, ticho tlmené lístím, ale taktiež veľké množstvo turistov. Na záver osvieženie kofolou a tradičnými slovenskými špecialitami. Zuza nás poslušne počkala na parkovisku, tak sme sa rozlúčili s modliacim sa mníchom a vzali ju „zaplávať si“. Spiatočnú cestu sme vďaka kompe a kinedrilu (aj napriek všelijakým ponožkovotopánkovým pachom :-)) využili na obkuknutie cyklistických trás v oblasti Gaderskej doliny, Šturca.
