Gr. Piz Buin
Dnešný prechod charakterizovalo niekoľko medzníkov alebo skôr styčných bodov: doska cez potok, búrka za chrbtom, trhlinami rozvrásnený ľadovec, zážitok z vrchola, šmýkanie na snehových poliach a hľadanie cesty a napokon horská romantika na chate.
Takže najskôr plán trasy. Wiesbadener Hütte (2443m) – Ochsentaler Gletscher – Buinlücke (3054m) – Großer Piz Buin (3312m) – Fuorcla da Cunfim (3043m) – Ladovec La Cudera – Plan de Mezdi (2875m) – Chamonna Tuoi (2250m).
Ráno, okolo 7,00, sme vyrazili z Wiesbadener Hütte a na základe odporúčania Ralpha z chaty sme popod Grüne Kuppe (2579m) smerovali k ľadovcu Ochsental (Ochsentaler Gletscher). Pod Grüne Kuppe sme prišli k prvému medzníku. Bola ním relatívne úzka a približne 2,5m dlhá doska, slúžiaca ako most vo výške asi 1m nad rozbujneným potokom. Doska sa síce podo mnou prehla, ale prešiel som. Pod Barborkou sa menej prehla, a tiež prešla. Pod Aničkou sa síce neprehla, no nie a nie prejsť 🙂 . Anička v predchádzajúci deň bez problémov liezla exponované úseky na Dreiländerspitzi, ale tu, v metrovej výške nad potokom, dostala blok. Napokon však s Barborkinou pomocou prešla aj ona.
Pokračovali sme ďalej popod morény a topiaci sa masív ľadovca až k stenám Silvrettahorn (3224m) a nimi sem-tam kráčajúc a sem-tam lezúc sme dosiahli pravý okraj ľadovca, ktorým sme, na základe inštrukcii na chate, chceli vystúpiť na jeho masív. Pokúšalo sa o to zopár skupiniek pred nami a bolo zaujímavé sledovať, ako to niektorí zvládali iba s veľkými ťažkosťami. Ľadovec sa v tomto období podobá na čistý ľad bez snehu a samotný výstup naň je dosť prudký. Napokon sme naň úspešne nabehli aj my, no myslím, že ak by sa niekto podkĺzol, tak ostatní by mali čo robiť, aby to ubrzdili. Na ľadovci je potrebné robiť oblúk jeho pravou stranou kvôli trhlinám. Po dĺžke je síce na ploche asi jednej polovice celý rozbrázdený trhlinami, no viac v strede a na ľavej strane z pohľadu výstupu. Tu nastal druhý výrazný medzník. V tejto časti pohyb ľadovcom bol pre nás ako prechod labyrintom. Keďže v dolnej časti na ňom nebol sneh, len intuitívne sme hľadali stopy predchádzajúcich skupín a kľučkujúc medzi trhlinami sme si hľadali vlastnú cestu. Týmto úsekom sme prechádzali viac-menej mlčiac a s veľkou opatrnosťou. Iba opäť Aničku mátal tretí medzník, ktorým bola búrka všade na juhu a východe od nás. Avšak zdá sa, že sa meteorológom v tejto oblasti podarilo dobre stanoviť predpoveď, lebo k nám vôbec neprišla a azúrová obloha sa nad nami stále zväčšovala, až napokon bolo takmer gýčové počasie. Anička to však všetko videla čierne a trvalo jej o trochu dlhšie, kým sa rozjasnilo aj jej a začala si to užívať 🙂
Napokon sme dosiahli sedlo Buinlücke (3054m), medzi malým a veľkým Piz Buinom, ktoré sme nazvali cikacím, keďže takmer všetci tu… 😉 Pokračujme však ďalej. V sedle sme nechali mačky a Aničku, tej sa pod vplyvom dosky, trhlín a vzdialenej búrky, ešte nevyčasilo… S Barborkou sme vyrazili súťou západnej steny na Große Piz Buin (3312m), ktorý je po Piz Linard (3410m) a Fluchthorn (3399m) tretím najvyšším vrchom Silvrettagruppe. Postupne sme prišli k dvom ľahším lezeckým úsekom, pri ktorých sa niektoré skupiny otočili. Poučení z Dreiländerspitze sme už mali so sebou lano, a preto sme ich istiac sa v osadených borhákoch pomerne ľahko prekonali. Nad týmito úsekmi pokračuje strmý chodník až na vrchol. Medzník zážitku z vrchola je neopísateľný, azda niečo môžu naznačiť fotky…
Po zostupe sme v Buinlücke vyzdvihli Aničku a popod severné steny Kleiner Piz Buin (3255m) sme sa už pomerne bezpečným úsekom Ochsentaler Gletscher presunuli do sedla Fuorcla dal Cunfim (3043m). Po pravej strane sa týčil Signalhorn (3210m) a od neho trochu vľavo Silvrettapass (3003m). My sme však potrebovali ísť doľava na opačnú stranu. Spočiatku sme sa pokúšali zostúpiť krížom cez kamenné polia, avšak čoskoro sme usúdili, že najbezpečnejšie to bude snehovými pláňami až dolu na ľavý okraj ľadovca La Cudera, a potom ďalej vľavo na Plan de Mezdi (2875m). Niektorí, hlavne mužská časť tímu, sme si užili snehové polia šmýkaním sa, iní, z tej nežnejšej časti tímu, to radšej kráčajúc bezpečne zišli. Na náhornej plošine Plan de Mezdi sme sa trochu zamotali, lebo mužíkovia naznačovali cestu dvoma smermi. My sme sa rozhodli pokračovať ľavou stranou Plan de Mezdi, čo sa ukázalo ako správne, keďže pravá strana viedla k prudkému ľadovcovému úseku na Plan Rai medzi Plan de Mezdi a Piz Fliana (3281m), čo sa využíva skôr v období výraznej snehovej pokrývky.
Skalnými úsekmi sme zostúpili na plošinu Plan Rai a tentokrát popod južnú stranu Kleiner Piz Buin sme pokračovali do sedla medzi Großer Piz Buin a Cronsel (2660m). Z neho sa otvárala panoráma na Val Tuoi s chatou rovnakého mena. Keďže bolo pekne a času sme mali dosť, tak sme si v sedle urobili jedaciu pauzu s kochaním sa nad okolitou prírodou.
Nasledoval zostup na Chamonna Tuoi (2250m), na ktorej nás už počas príchodu srdečne privítal chatár Christian, ktorý k privítaniu dodal otázku, že či si dáme niečo na pitie. My že pivo… Keďže po absolvovanej trase padlo veľmi vhod, tak sme si dali ďalšie a… Až neskôr pri platení sme sa zbadali, že cena jedného sa pohybovala okolo 10€. Avšak treba dodať, že táto chata je svojou veľkosťou a umiestnením veľmi malebná a posedenie na jej terase pri chladenom pivku a krásnom počasí s pohľadom na Großer Piz Buin nesmierne romantické. Hlavne s dobrým pocitom krásneho prechodu týmito horami 🙂 .
Vďaka Pánovi za ochranu a za krásu celého jeho stvorenstva.
Štatistika:
Dĺžka trasy – približne 10,5 km
Začiatok v nadmorskej výške – 2443m
Najvyšší bod – 3312m
Najnižší bod – 2250m
Stúpanie – 1044m
Klesanie – 1219m
Čas – približne 9h
GPX trasy:
