Veľký Rozsutec
O jednom meditatívnom víkende v Malej Fatre:
Deň 1 – „Lepšia je plná dlaň odpočinku ako plné päste námahy a honba za vetrom.“ (Kaz 4,6)
Trasa: Varín (365m) – Pod Jedľovinou (545m) – Sedlo Brestov (975m) – Chata pod Suchým (1070m)
Ako to bolo:
Už bolo treba vypadnúť. Viktóriu sme nechali v Štefanovej a autobusom sme sa previezli do Varína. Cieľom bola Chata pod Suchým a keďže zo Strečna sme to už poznali, tak padla voľba na túto novú trasu. Horská služba udávala ľadové podmienky, tak sme k povinnej záťaži pribalili aj mačky, baleríny a kopu teplého oblečenia.
Trasa vedie v Krásňanoch poza kaštieľ asfaltkou vedúcou k lesu. Pod Jedľovinou sa netreba nechať vyrušiť tým, že naväzujúci chodník sa zdanlivo vracia, tam, odkiaľ ste prišli – je to OK 🙂 . Na kúskoch sa ide po pohodlných zvážniciach, na kúskoch cez les. Pred sedlom Brestov sa chodník prudko zdvihne a vystúpa na hrebeň. Zo sedla je to na chatu už malina – cez krásne jedliny a bučiny s minimálnym prevýšením. Všeho všudy 3 a pol hodiny cesty.
Deň 2. doobeda – „Aj keby som mal ísť tmavou dolinou, nebudem sa báť zlého, lebo ty si so mnou.“ (Ž 23,4)
Trasa: Chata pod Suchým (1070m) – Javorina (1145m) – Príslop pod Suchým (1215m) – Sedlo Vráta (1440m) – Sedlo Priehyb (1455m) – Malý Kriváň (1671m) – Sedlo Bublen (1510m) – Chrapáky (1415m) – Snilovské sedlo (1524m) – Chata pod Chlebom (1415m)
Ako to bolo:
Ráno sme si pri raňajkách vypočuli historku o tom, ako náš prísediaci v to ráno stretol medveďa. A potom sme vyrazili do sedla Vráta. Po včerajšom daždi sa ešte držala hmla a trasa nádhernou bučinou bola naozaj tmavou dolinou. Na hrebeni sme predpokladali, že vytiahneme mačky, no nekonalo sa. Dážď všetok smeh pozmýval. Fučal poriadný vietor, hrebeň bol celý v oblakoch, ale na naše prekvapenie bolo pomerne teplo. Meditatívne naladenie podčiarkovalo aj to, že za celý deň sme stretli len minimum ľudí. Viditeľnosť bola minimálna, iba na niekoľko sekúnd vietor rozfúkal mraky a nám sa ukázal Veľký Kriváň. Kým sme došli na Chatu pod Chlebom, ja som sa už ledva motkala – ten vetrisko príšerne vysiľoval.
Deň 2. poobede – „Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum…“ (1Kr 19,11-12)
Trasa: Chata pod Chlebom (1415m) – Kopiská (1450m) – Sedlo za Hromovým (1605m) – Poludňový grúň (1445m) – Chata na Grúni (970m)
Ako to bolo:
Na Chate pod Chlebom sme sa nejak pozviechali a rozhodli, že ideme ďalej. Ešte sme mali 2 hodiny do tmy. Tak späť na hrebeň. Úprimne, zmieriť sa s myšlienkou návratu do tej hmly a vetra bolo náročné. Vystúpali sme na Hromové a hrebeňom klesali na Poludňový grúň. A vtedy sa stalo, čo sme čakali najmenej. Hmla sa pretrhla a nám boli dopriate nádherné výhľady na Stoh a Rozsutce ožiarené zapadajúcim slnkom. Na Chate na Grúni sme poriadne prekvapili chatára svojou prítomnosťou, no po chvíli sa spamätal, načapoval nám výborne pivo a pripravil nocľah.
Deň 3 – „„Odnímte mu špinavý odev!“ A jemu riekol: „Hľa, odnímem tvoju vinu a oblečiem ťa do skvostného rúcha!““ (Zach 3,4)
Trasa: Chata na Grúni (970m) – Štefanová (633m)
Ako to bolo:
Do Štefanovej sme prišli ako prasiatká – celý od blata. No zvnútra sme sa hádam nejakého toho blata zbavili. Ďakujem
