Konečne po dlhom čase voľný víkend… Tak prečo ho nevyužiť? A ako si najlepšie oddýchnuť od sedenia v kanceláriách či nad knihami??? Jednoduchá odpoveď… výstup na nejaký ten kopček :). A tak sme sa so Stanom, Gabikou a Pištom vybrali na dobrodružnú výpravu po okolí Banskej Bystrice.
Naša cesta za relaxom začala v sobotu asi okolo 9, keď už sme všetci docestovali do Bystrice a boli sme pripravení vyraziť. Autobusom (s milým ujom šoférom, ktorý dával dievčenské lístky) sme sa odviezli na Staré hory, odkiaľ sme putovali smerom na Majerovu skalu. Občas sme sa zastavili a posilnili čajíkom či čokoládkou, alebo sme si urobili nejakú fotku 🙂 .
Lístím zapadnuté chodníky vyzerali ako červený koberec, no boli miestami šmykľavé, ale našťastie, sme to všetci s prehľadom zvládli a ešte sme si aj pospevovali. Krása okolia a „zázraky z neba“ v podobe lietajúcich listov z okolitých skál ako čarovného prachu nás úplne pohltili (minimálne ženskú časť výpravy), a tak sme sa na Majerovej skale zdržali trošku dlhšie, ako sme plánovali.
Potom sme po hrebeni kráčali smerom na Krížnu, kde nám do pravého boku udieral vietor. Krásny výhľad pohasol, no čím väčšia hmla nás obklopovala a zahaľovala okolie, tým viac sme prosili o výhľad, odkiaľ Boh vidí svet 🙂 .
Krížna nás privítala zamrznutou kosodrevinou a všetkým naokolo takže sme sa len rýchlo odfotili a v hustej hmle sme pokračovali na Kráľovu studňu. Ani sme nevedeli ako, a silný nárazový vietor (115-140km/h) rozohnal oblaky a nám sa naozaj naskytol „výhľad, odkiaľ vidí svet“. No ani potom vietor neustal a my sme si ho začali užívať. I keď… zima nám bola poriadna. Nakoniec sme sa s malými technickými problémami dostali na Kráľovu studňu, kde sme si dali teplý čaj a vrátili sme sa naspäť do Bystrice.
A tak sme prežili jeden nádherný deň v objatí hôr a uchvacujúcich výhľadov.