Už dlhšie som uvažoval o výstupe na tieto vrcholy alebo aspoň trochu sa pomotať v ich okolí, ako aj v okolí Opálovej a Granátovej steny. Každému tatranskému turistovi je azda známa Východný Vysoká (2428m) a práve od nej pokračuje hrebeň smerom k Bradavici a k všetkému nádhernému v jej okolí.
Samotná Bradavica je významný štít, ktorý sa týči nad tromi dolinami, Slávkovskou, Velickou a Veľkou studenou. Má štyri vrcholy, ktoré výrazne prispeli k názvu tohto štítu. Najvyšší z nich je severovýchodný vrchol, z ktorého pokračuje hrebeň na sever k Východnej Vysokej a na juhovýchod Vareškovým hrebeňom k Slavkovskému štítu a na juhojuhovýchod sa z neho tiahne hrebeň Velických Granátov. Od Weszterovho štítu Bradavicu oddeľuje sedlo Zvodná lávka a od Rohatej veže Kvetnicové sedlo.
Ráno mi celkom prialo šťastie, lebo hoci som pomerne neskoro vyrazil, čas som získal vývozom na Sliezský dom, keďže som stopol jedného chlapíka, čo tam mal nejaké pracovné povinnosti. Ďalej som už samozrejme pokračoval po svojich Velickou dolinou cez Kvetnicu, popri Dlhom plese až na Guľatý kopec (2129m). Ďalej úplne v pravo po trávnato-skalných ostrovčekoch, hlavne mimo sute do Sedla pod Kupolou. Výstupová cesta ide v spádnici žľabu z tohto sedla. V ňom som sa kochal, fotil a obzeral výhľady na opačnú stranu do Veľkej Studenej doliny. Trochu som aj študoval ako ďalej. Samozrejme vedel som že doprava na Weszterov štít (2429m), ale z orientovať sa predsa len treba. Medzitým ma predišli Marek a Marián, ktorí išli z Východnej Vysokej (2428m). Mená som sa dozvedel až neskôr, nateraz sme iba prehodili pár slov. Avšak veľmi mi pomohli v orientácii. Keďže som išiel v primeranej vzdialenosti za nimi. Cestu som už teda nemusel hľadať. Takto sme spolu prišli cez Weszterov štít do Zvodnej lávky a potom aj na juhovýchodný vrchol Bradavice. Cesta je celkom zaujímavá a povedal by som atraktívna. Treba trochu poliezť a v prípade nepriaznivého počasia sa lano isto zíde.
My sme však mali nádherne. Postupne sme popozerali všetky vrcholy, pofotili sa a dali sa viac do reči. Napokon sme spolu cez Kvetnicové sedlo zostúpili dolu do Velickej doliny a k Sliezskému domu.
(Poznámka: Okrem nás na Bradavicu vystúpili od Kvetnicového sedla aj dvaja poľskí turisti (bez akejkoľvek výstroje), ktorí zrejme chceli pokračovať smerom k Východnej Vysokej. Avšak miesto štverania sa po skalách zvolili sutinový žľab, a poviem vám, to bolo rachotu z padajúcich skál. Našťastie sa obaja po čase ukázali v sedle medzi vrcholmi Bradavice živí a zdraví a rozhodli sa vrátiť tou istou cestou, ktorou vyšli aj nahor.)