Dllllho som nikde nebola. Tak ma otec po toľkom čase pribalil na cestu. Cieľ nebol ani ráno celkom jasný, idúc v aute sme dospeli k výberu. V Liptovskej Osade sme odbočili doprava a zamierili do osady Magurka, ktorá je údajne najvyššie položená osada na Slovensku. A veru krásny to kraj. Zaparkovali sme Viktóriu a vydali sa na cestu – na Chabenec. Spočiatku sme stretali veľké množstvo hubárov. Postupne, ako sme opustili horu, sa počet osôb výrazne znižoval. Občasne som si pošomrávala (keďže som nevládala) a otec ma zas opantával rečami typu:“Už sme tam!“ (V tomto prípade už sme tam = ešte taká dobrá hodina do sedla Ďurková) Ešteže rástli tie huby a otca to za nimi lákalo.
V sedel Ďurková sme si krásne sadli do trávy, zjedli proviant a nasávali krásu okolitej prírody. Vietor fúkal. Nikoho nikde. Pokoj a ticho.
Po dlhšom čase sme sa rozhodli vrátiť sa späť (huby volali 🙂 ) a cestou späť mi bolo dovolené odtrhnúť si hádam aj 15 čučoriedok. Parádny výletík.