Pod Krížnou
Prvý krát sme sa vybrali na skialp bez nášho stáleho sprievodcu Otca Martina, ktorý žiaľ ostal doma kvôli chorobe. Naším cieľom bolo vyskúšať niečo nové. Maťo , Bajka a ja sme na Krížnej ešte neskialpovoli. Išiel s nami našťastie aj Ivan, ktorý Krížnu dobre pozná a podľa jeho slov už dávno tu nebolo toľko snehu. Tak sme sa tešili. Vystúpili sme v Tureckej, nasadili si lyže a išlo sa. Ivana sme videli asi prvých päť minút pred nami a potom definitívne zmizol tempom, o akom sa nám zatiaľ môže iba snívať 😀 . Nejako sme však našli správny smer. Najprv popod vlek a potom už po starej zvážnici. Ivana sme opäť stretli, keď už lyžoval dole od Líšky (koncovej stanice vleku). Upozornil nás, že je riadna škrupina a hore fúka a je ľad. Rozhodli sme sa teda, že nejdeme úplne hore, keďže nikto z nás nevedel tak dobre lyžovať.
Keď sme sa spustili, hneď sme vedeli že na škrupine to nieje žiadna sranda. Občas niekto z nás spadol, ale bola to sranda. Lyžovačka bola aj napriek tomu super. Len škoda, že sme už nevládali druhý raz hore, tak ako šiel Ivan.
