Green už asi týždeň provokoval, či v sobotu niekam pôjdeme, a že ak áno, tak chce ísť do Strážovských vrchov na samotný Strážov, že tam teda ešte nikdy nebol. Ja že áno, a tak víkend bol naplánovaný. No to som si len myslel. Green totiž, ako to už je viacmenej pravidlo zase z nejakých dôvodov „nemohol“, a tak som ostal opäť sám :).
Uvažoval som, že úmysel autora treba zachovať, a preto som cieľ trasy nezmenil a ráno som Viktóriu nasmeroval do Čičman v Strážovských vrchoch. Až na to, že som sa rozhodol zmeniť spôsob aktivity a miesto turistiky som pokračoval v načatej bežeckej sezóne, a že to teda prebehnem :).
Čičmany boli nádherné a skutočne oplatí sa ich vidieť a navštíviť.
Trasa mala asi 17km s nastúpaním cca 848m a viedla cez Čičmany (650m) – Rázcestie pod Strážovom (1050m) – Lúku pod Strážovom (1130m) – Strážov (1213m) – Sedlo pod Strážovom (1010m) – Červíkovu chatu (595m) – Pod Hrádkom (525m) – Sedlo Samostrel (762m) – opäť do Čičman (650m). Cestou ma sprevádzal mladý vlčiak od Čičman po Čičmany. Na vrchole som stretol jeden starší manželský pár a obaja hovorili, že ich tento mladý pes sprevádzal od salaša na Zliechovom. „Dunčo“ sa nakoniec rozhodol pokračovať behom a išiel so mnou nazad do Čičman. Priznávam, že mi bolo veľmi ľúto, keď som ho nechal tam. Tie smutné oči a prítulná papuľka… No samozrejme nie len o tomto bol spomínaný výstup. Bolo to všetko opäť „veľmo pekné“ 🙂