Za Malým Kriváňom
Viktóriu sme zaparkovali v Strečne neďaleko kompy, prešli lávkou cez Váh a vykročili smer Starý hrad a Chata pod Suchým. Vlastne ako kto… Iba chvíľu som nechal ženskú časť výpravy ísť vpredu a už sa stihli tak „zarozprávat“, že netrafili hneď prvú odbočku ešte v dedine. Nechal som ich a ja som odbočil podľa značky.
Asi po 50 m som si sadol na múrik plotu a čakal. Keďže prešiel dlhší čas a im asi nechýbala moja prítomnosť, tak som im zatelefonoval, že či idú správne. Viete si predstaviť ako komicky vyzerala situácia, keď sa vynorili z poza zákruty prichádzajúce z opačného smeru, ako sme pôvodne išli 😉
Nakoniec sme predsa len prišli na Starý hrad, obzerali Domašinský meander Váhu, dumali nad históriou ruín a hoci už bolo sedem hodín večer, dievčatá vôbec netušili, že máme pred sebou asi 2h slušného tempa a poriadeného stupáku. Snažil som sa udržiavať slušné tempo, primerané schopnostiam tímu, a tak sme sa pomaly s občasnými prestávkami už za tmy vyplazili na chatu 🙂 Našťastie ešte mali bar otvorený, nuž sme patrične využili jeho ponuku.
Pri početnom susednom stole sa niesol „múdry“ prejav v českom jazyku, mierne alkoholom posilneného, pravdepodobne vodcu skupiny o bezpečnom pohybe v horách. S úctou, ale predsa len sme sa trochu pousmievali… Ráno sme pre istotu vyrazili pred všetkými obyvateľmi chaty a užívali si prechod hrebeňom a nádhernú prírodu.
Tempo nebolo nejaké svetoborné a hlavne na nežnejšej časti tímu bolo badať zanedbaný pohyb v horách a s tým súvisiacu kondičku. Nakoniec som sa musel „opäť“ raz zriecť svojich predstáv a skrátiť trasu. Tak sme nakoniec v Snilovskom sedle odbočili k Chate pod Chlebom, vypili nejaký ten nápoj a zostúpili generálom na vlak do Šútova. V strečne sme vyzdvihli Viktóriu s konštatovaním, že to všetko bolo „fajné“ 😉
EHM! My sme nechávali otčemu súkromie, keďže sme predpokladali, že sa vydal hľadať prírodnú toaletu. Ale kondička bola fakt slabá. No výhľady krásne i počasie. Vďaka.