Ďumbier
Túžba prežiť spoločný večer, porozprávať sa a trochu si oddýchnuť nás viedla k osvedčenej metóde, ísť na Štefáničku v čase, keď tam bude málo hostí. Zo skúsenosti sme si vybrali noc z nedele na pondelok, čo nás nesklamalo. Približne o 13,00 sme vyrazili z Banskej Bystrice a keď sa parkovisko na Trangoške vyprázdňovalo, my sme vyrážali nahor. Polovica z tímu išla pešo a druhá polovica (ja s Johnym) zvolila lyže. Vetrík pofukoval, počasie bolo hmlisté, viditeľnosť slabá, ale až na pomerne časté Johnyho upravovanie lyžiarok a viazania (veď nejeden z nás to pozná, keď bol prvý krát na skialpe ;-)) sa išlo dobre. Vystúpili sme na Štiavnicu a v hmle, pekne od kola ku kolu, sme sa spustili k chate. Tentokrát za občasného Johnyho kričania, že už sa s ním zosúva lavína. Aspoň sme sa mali na čom na chate zabávať :-D.
Nasledovala príjemná debata na chate, človeče nezlob sa (teda „nehnevaj sa“ :)) a šup šup do postieľky vyspať sa. Druhý deň bol o to krajší, že na vrchole sa občas mraky rozostúpili a ukázali sa nádherné výhľady. Nasledovala neopísateľne krásna lyžovačka v prašane a cesta do BB, aby sme už po obede mohli normálne fungovať.
