Lomnický štít
Hlavnou myšlienkou bolo vypadnúť na víkend. Po snení o Alpách a Dolomitoch sme reálne zhodnotili možnosti (predovšetkým časové) a vybrali sa „len“ do Tatier. Booking nám vybral príjemný apartmán v Hornom Smokovci nad Gálfyovským obchdom (odporúčame – aj cena bola na Tatry príjemná). Ráno sme sa zobudili, skonštatovali, že viditeľnosť je výborná – výhľad až na Poľanu (názov penziónu oproti cez cestu), no so snehom to nebola žiadna sláva. Voľba teda padla na „paštikárske“ Skalnaté pleso po zjazdovke. Áno, musím to tu hneď v článku priznať, že som si zabudla pásy a museli sme sa po ne vracať na ubytovňu, lebo inak by to určite niekto poznamenal v komentároch. Teraz už ale k výstupu – oM síce deklaroval snahu držať sa s kolektívom, no po zhliadnutí skialpinistky s veľmi slušným tempom, sa utrhol z reťaze a najbližšie sme ho videli až hore. Chlapcom pleso nestačilo, pokúsili sa aj o Lomnické sedlo, čo sa podarilo tak na 75% (polovici tímu na 100% a polovici na 50% ). Nám čakajúcim vzhľadom na ľadové podmienky celkom odľahlo, keď sme ich videli schádzať zo Sedla po vlastných.
Na druhý deň sa dialo „deja vu“, až na to, že prechorenú Barborku nahradil Vilo, a teda konečne niekto dozeral aj na pitný režim. Slniečko nás popripekalo, takže čajík v preplnenej reštike napriek všetkému dobre padol. Greenko otestoval nové Dynafity, a vraj dosť dobre. Deň sme zakončili povaľovaním sa v sauničke a kochaním sa, čo robia v Tatrách „nepaštikári“, keď je sneh. Preložené z inotajov – pozerali sme film Akceptácia (kuknite, fajny…)
Lomnické sedlo 29.1.2016
Skalnaté pleso 30.1.2016
