V Banskej Bystrici depresívne počasie (a nielen), no hory sľubovali radosť zo slniečka, tak sme vyrazili. Do tímu sa pridala nová členka Viktória, ktorá k nám v piatok pricestoval z rovinatého Maďarska. No napriek pôvodu jej to na kopcoch celkom išlo 🙂 Teda Viktóriu sme zaparkovali na Srdiečku, a po zjazdovke sme sa vybrali smerom na Kosodrevinu. Predbežný cieľ bol Chopok, no po analýze terénu z Kosodreviny sme zamierili do Demänovského sedla. Za sebou sme zanechali rušnú zjazdovku a vydali sa do voľného terénu. Zo začiatku sa v žľabe prezerali kamene a kosodrevina, no vo vrchnej časti bol terén výborný. O.M., ktorý ma až doteraz gentlemansky čakal, mi zakrátko zmizol za obzorom a zbadala som ho až po chvíli, ako lyžuje smerom ku mne a kričí: „liberta pura!“ :D. Naozaj, bolo to výborné, tvrdý podklad, lyže na ňom išli takmer samé… Až nám bolo ľúta vrátiť sa znova na zjazdovku. Bohu vďaka za krásny deň.