Turistický klub UPC Banská Bystrica

Malá Baňa

Výhodou, že žijem „na konci sveta“, je aj to, že sa dostanem na miesta na ktoré by mi ani nenapadlo ísť, kebyže nežijem kúsok od nich. Jedným z takýchto miest je aj pútnické miesto Marianka. Anička tradične všetko naplánovala (týmto ju srdečne zdravím a ďakujem jej), vystúpili sme na Detvianskej a najskôr sme pomerne dlho hľadali Kaufland, mne v ten deň nebolo práve najlepšie (ženy vedia) a veľmi som váhala, či nepoviem Aničke, aby sme to otočili. K nálade neprispievala ani hmla, ktorá sedela na kraji a nevyzerala, že by sa chcela rozplynúť. Nakoniec som ale pozbierala odvahu (k čomu do veľkej miery prispela káva z Kauflandu a nadmieru príjemný čašník) a išli sme. Po chvíľke kráčania sme vyšli na – no asi to bol vrchol – Malá Baňa. Mal úctyhodných 361 m.n. m. Nechcem nič hovoriť, ale Ivachnová má 500 m.n.m. ☺ Na kopci nás čakal drevený stôl, lavičky, „vrcholový kríž“, a čo je najdôležitejšie, teplotná inverzia! Neverila by som, že k tomuto javu dochádza aj v Malých Karpatoch! Dokonca sme tam našli aj „vrcholovú knihu“ a pri nej pečiatku s pivom a krížom (viď fotoprílohu). Táto pečiatka mi veľmi pripomenula nášho o. M. – sú to predsa dve veci čo máš na svete najradšej, nie? ☺Na „vrchole“ bolo ešte niečo čo som nevidela nikde inde. Drevená truhlica plná pokladov – boli v nej cukríky, drevo na kúrenie, zápalky, nejaké nádoby a samozrejme aj pokladnička na dobrovoľný príspevok. Potom sme kráčali ďalej typickým malokarpatským lesoparkom, vyšlo slniečko a bolo nám krásne. Nemôžem si odpustiť poznámočku o pomerne častých malebných zastávkach súvisiacich s označením terénu (Anička vie o čom hovorím a ostatní buďte radi, že neviete) ☺. Svetlo prelievajúce sa cez novembrové stromy bez lístia a dopadajúce na lesnú cestičku bolo čarokrásne. Keďže to bola púť, tak sme sa s Aničkou cestou pomodlili ruženček a zrazu ani neviem ako, sme sa z ničoho nič ocitli pri poslednom zastavení krížovej cesty. Keď sme si ju celú takto retrospektívne prešli, ocitli sme sa dolu pri bazilike minor. Vošli sme na chvíľu dovnútra, no keďže ja som potrebovala byť o pol siedmej v Senci tak sme sa na sv. omšu nezdržali a po krátkej modlitbe sme sa vybrali domov. Musím priznať s určitým zahanbením, že to už bolo autobusom. Ďakujem Aničke za organizáciu, Pánu Bohu za inverziu, Barborke za uverejnenie a ocovi M. za prečítanie si ☺. Zdravíme Vás z maďarského pohraničia!