Ploská 1532m
Po tom, čo sa mi minule nepodarilo dostať na Ploskú, slovami otca Martina, kvôli konštrukčnej indispozícii, dostala som druhú šancu. Po včerajšom svadobnom dni sa ťažie vstávalo z postele. S nejasným cieľom, nakoniec to vyhrala Ploská. Zuzu sme odparkovali v Liptovských Revúcach (705m). Po žltej sme pokračovali do sedla Ploskej (1390m). Stretali sme minimum ľudí, zopár ovečiek, psy si nás ani nevšimli. Výhľady krásne, otec mi poukazoval Ostredok, Krížnu, Zvolen… Medzi sedlom a vrcholom som začala intenzívne snívať o čapovanej kofole. Našťastie vetrík pofukoval, česal tú všetku trávu naokolo. Parádny chodník nás doviedol na vrchol Ploskej (1532m), nalepili sme nálepku, pozreli pamätník a pokračovali sme na Chatu pod Borišovom (1260m). Sen o kofole sa začal pod vplyvom ocovho zavádzania rozplývať. ALE predsa ju mali 🙂 K tomu nejaké jedlo a pobrali sme sa späť. Černozem striedala červenozem. Pachtiac sme došli k odbočke z chodníka – travers popod Ploskú. Konečne mi bolo dopriate odtrhnúť si jednu čučoriedku (z čučoriedovníka 🙂 ). Slovom jedna myslím naozaj jedna. Všade naokolo bolo veľa Horca (v pevnom skupenstve) a moja myseľ sa zaoberala vyvracaním ocových „faktov“. A už „len“ cesta nadol. Našťastie nás Zuza čakala pekne v tieni 🙂
ĎAKUJEM!
