Jastrabia veža
Po dvoch rokoch sme sa opätovne vybrali pozrieť Jastrabiu vežu. Už som zabudla, ako vyzerá 🙂 (medzičasom som prehrala s o.Martinom stávku, na fotke som ukázala na iný kopec – viď oM slovník = „caprdák“).
Vyrazili sme ráno z Banskej Bystrice v počte dva (Ičo by údajne nevládal 🙂 , tak odmietol účasť), do kufra sme naložili biky (a teda tiež v počte dva). 7:30 sme opúšťali parkovisko na Kežmarskej Bielej vode. Spočiatku to išlo na bikoch celkom fajn (len moje pľúca to nechceli pochopiť), slnko už pripekalo, ľudí nebolo až tak veľa. Nad Šalviovým prameňom som si začínala čoraz častejšie klásť otázku, koľkokrát ešte zosadnem z bicykla a nasadnem. Prešla som cez verziu, že kto toto označil za cyklotrasu až k tomu, že som mala chuť ten bike hodiť niekam do kríkov, však by ho snáď nik nenašiel.
o.Martin ma čakal na Brnčalke už s pohármi veľkej kofoly. Po krátkom oddychu a uzamknutí tátošov sme sa vybrali, za veľkej podpory slnečného žiarenia, nahor po žltej značke. Na poly upečení, sme sa osviežili v Červenom plese a pokračovali k známemu „ufu“ (meteorologické zariadenie). Výstupová trasa od ufa do Jastrabieho sedla bola označená mužíkmi a teda sme ju tentokrát nestratili. Zastali sme pri výstupovej rímse a vychutnávali si tieň (poniektorým ostalo aj chladno 🙂 ), dali si sedáky, prilby, vytiahli lano. Na vrchole na nás čakali parádne výhľady, nejaké tie fotečky a v tomto nádhernom obklopení hôr sme mali svätú omšu. Tento zážitok naozaj neviem opísať. Bolo to krásne! Ešte nejaký ten proviant, lyžiari v žľabe pod Lomničákom a cesta nadol. Mne sa tak nechcelo, keď som si pomyslela na tie čakajúce bicykle pri chate. Ľudí už bolo viacej, padli asi aj štyri kvapky a cesta nadol nakoniec nebola až taká zlá, ako som si myslela (zosadla som asi len 15krát 🙂 a modriny opomeniem). Parádne to skrátilo, ako výstupový, tak aj zostupový čas.
Pre zachovanie kolektívneho pokoja „v rodine“ som ani raz cestou nijakým spôsobom nenačrtla chuť odtrhnúť si jahôdku či malinu, či čučoriedku a ani som túto činnosť nevykonala. Napriek tomu ma otec chcel nechať v Tatrách 😀 😀 😀
