Ľadový štít
Ľadový štít so svojou výškou 2627,3m je tretím najvyšším končiarom vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa na hlavnom vysokotatranskom hrebeni a z viacerých strán pôsobí mimoriadne mohutne. Od Západného Ľadového štítu (2507m) ho delí Ľadová priehyba a od Malého Ľadového štítu (2603m) zase Ľadová štrbina.
Počasie malo byť neisté, polojasno až zamračené a sem tam zrážky. Cieľ bol síce jasný, no nevedel som, čo mi počasie dovolí. Povedal som si, „uvidíme, pokiaľ to pôjde“. Vyrazil som niečo pred 7,00 z Tatranskej Lesnej. Bolo dusno, ale v tomto rannom čase ešte veľmi pokojne. Po Téryho chatu je výstup asi každému horychtivému známy, takže to iné zaujímavé nasledovalo až potom. Len dodám, že na chatu som dorazil asi za 2 hodiny a bol to veľmi príjemný a pokojný výšľap, keďže nikde nebolo ani dušičky, iba okolo Zámky sa motali nejakí tesne po prebudení.
Od Téričky som postupoval Kotlinou piatich spišských plies popod steny Malého Ľadového štítu a Ľadového štítu až na záver doliny. V blízkosti Snehového štítu som zabočil doľava a po sutine, serpentínami, po celkom zreteľnom chodníčku som vyšiel až do Ľadovej priehyby. Počas stúpania sa oblaky rozostupovali, a mne sa ukázal nádherný výhľad na všetky strany, ale hlavne bolo vidieť výstupový hrebeň aj s Ľadovým koňom, pred ktorým som mal v prípade zlého počasia patričný rešpekt. Z Ľadovej priehyby som tedapokračoval priamo hrebeňom až k Ľadovému koňu (2583m).
Ide vlastne o veľmi úzky, asi 22m dlhý, ostrý hrebeň, ktorý sa skladá z niekoľkých blokov. Prechod ním je veľmi krásny, no treba tu dávať veľký pozor. Jedná sa asi o najexponovanejšiu časť výstupu na Ľadový štít. Potom, asi po desiatich minútach skalnatým hrebeňom, raz z pravej inokedy z ľavej strany, prichádza vrchol. Ja som na vrchol dorazil asi o 11,30. Stretol som tu poľského horského vodcu s dvoma turistami.
Niekoľko fotiek a pozdvihnutie mysle k Stvoriteľovi v úžase nad jeho dielom… No vzhľadom na počasie, ktoré sa opäť zaťahovalo, vybral som sa čoskoro hrebeňom smerom k Malému Ľadovému štítu. Vedel som že je to exponovaná trasa, miestami sa náročnosť pohybuje okolo III. stupňa lezeckej obtiažnosti, predsa som si však povedal, že ju skúsim. Napokon som musel, asi 30m pred Ľadovou štrbinu, s pokorou uznať, že bez istenia by to bolo dosť riskantné. V stene sa nachádzali nejaké borháky, no mal som iba krátke lano. Tak som sa vrátil na Ľadový štít a k Malému Ľadovému štítu som zvolil jednoduchšiu alternatívu.
Asi 10-20m pod hrebeňom zo strany Suchej doliny ide úbočím Ľadového štítu široká nevýrazná lávka a tou sa dá prejsť až pod Malý Ľadový štít, a potom niektorou z viacerých možností vyliezť na vrchol.
Na Malý Ľadový štít som dorazil akurát včas, lebo sa výrazne zaťahovalo a v diaľke v západnej časti Tatier sa už ozývalo hrmenie. Najskôr skalným pilierikom a potom chodníkom v sutinovéj rokline som zostúpil do Sedielka. Ďalej po Téryho chatu je to opäť známe.
Akurát počet turistov vzrastal a aj napriek blížiacej sa burke do Priečneho sedlá vystupoval obrovský zástup. Rovnaký pretlak bol aj na chate. Tam som si však vystál rad, dal do seba nejaký džús a s blížiacou sa búrkov som dupol do tempa smer Tatranská Lesná.
Ešte trochu štatistiky:
Dĺžka trasy: Tatranská Lesná – Ľadový štít – Malý Ľadový štít – Tatranská Lesna = cca 25 km
Nastúpať treba = cca 1900m
