foto z Lajštrochu
Ráno sme vyrazili pomerne skoro, aby sme sa vyhli horúčave a urobili sme dobre. Už o 8,00 bolo na miestach kde neprefukoval vetrík nesmierne dusno. Keďže sme si implicitne stanovili, že do cieľa dorazíme ako celok, tak sme sa vzorovo čakali. Vzhľadom na fyzické danosti tímu sme kráčajúc vyšľapali na Lajštroch, a potom sme sa pomalým klusom posúvali cez Rovienky do Kumštového sedla. Opäť kráčajúc sme došli na úpätie Besnej a už to išlo ľavá, pravá, pekne klusom cez Králičku až na Štefáničku – spoločne sme to zvládli za necelé 2 hodinky.
Po kofole a družnej debate sme sa tou istou cestou vydali nazad. Všetko by bolo OK, aj behu bolo viac, len jedná časť tímu nebrala ohľad na naše implicitné predsavzatia a vkuse sa chcela vykrmovať na čucoriedkách, hoci iní členovia tímu o tento druh činnosti nejavili záujem. Napokon sa musela prispôsobiť kolektívnym zámerom druhá časť tímu. Nakoniec sme to aj s čučoriedkami zvládli za 1,5 hodiny. Ktovie, asi preto, že je to nejako viac z kopca… 😉
Námietka! Hrubé a nepravdivé ovplyvňovanie čitateľa. Nebolo mi dovolené sa ani len zohnúť k týmto lákavým kríčkom. Len cestou nazad, pri poslednej možnosti (kríčky sa prestali objavovať) mi bolo umožnené mať nebíčko v papuľke asi tak maximálne 15 krát a teda nemôžeme tento skutok považovať za zdržiavanie či obmedzovanie kolektívnej slobody.