Matterhorn
Na začiatku augusta, sme sa tím zložený z troch mužov a šiestich dievčat vybrali v tejto netradičnej turistickej zostave na náš veľký výlet do ďalekého Švajčiarska. Cieľom bola turistika v Alpách a ak to vyjde, zdolanie štvortisícky. Čo nám nakoniec vďaka Bohu a dobrému počasiu bolo dopriate.
Ubytovaní sme boli v kempe Randa pod horským mestečkom Zermatt. V úvodný deň sa časti nášho tímu podarilo dosiahnuť náš prvý cieľ chatu Hornli-Hüte v nadmorskej výške 3 260 m.n.m. Chcela by som podotknúť, že v tej časti tímu, ktorá zdolala Hornlli – Hüte okrem otca Martina boli až dve dievčatá a len jeden chlapec, čo je dôkazom toho, že ženy sú po psychickej stránke (výstup je hlavne o psychike), silnejšie ako muži. Prekvapením bol Green, ktorý to vzdal už po prvej zákrute.
Bol to pekný výstup, aj keď v závere sme už mali dosť, pre väčšinu z nás to bolo prevýšenie, ktoré na Slovensku nie je možné spraviť a teda sme takéto prevýšenie robili prvýkrát. Ja osobne som vyšla na chatu len silou vôle, keď som si povedala, že keď už vidím okenice chaty tak sa tam už nejak doplazím. No pohľad na zasnežené vrcholky Álp, pri ktorých naše Tatry vyzerajú len ako kopčeky, stál rozhodne za tú námahu.
Na druhý deň sme využili priaznivé prognózy a rozhodli sme sa zdolať najhlavnejší dôvod našej cesty – vrch Breithorn ( 4 163 m.n.m. ). Vyviezli sme sa lanovkou na Klein Matternhorn a odtiaľ sme, priviazaní na lane a s mačkami na nohách stúpali po ľadovci. Aj keď už cestou na Klein Matternhorn sme sa dohodli na tom,že lanovku nebudeme po návrate domov spomínať, aby sme nevyzneli ako paštikári. 🙄 Bol to zážitok na ktorý sa nezabúda. Počasie bolo krásne a výhľady, ktoré sa nám naskytli boli ako vystrihnuté z kalendára.
Celý náš tím úspešne a šťastne zvládol nielen výstup, ale, čo je dôležité, aj zostup z vrcholu.
Každý večer sme si v kempe liečili naše boľavé nohy a bojovali proti zime vareným vínom. Po úspechu Breithornu, kde tlak a nadmorská výška spôsobovali točenie hlavy Anička pri večernom popíjaní po druhom pohári vareného vínka vyhlásila, že sa už cíti ako na štvortisícke. Teda som otcovi Martinovi povedala, nech mi naleje druhý hrnček len trojtisícovku. 😉
Nasledújúci deň sme oddychovali v kempe a boli sa prejsť do Zermattu, no už vo štvrtok sme sa znova vydali do hôr. Tentokrát sme sa štverali po skalách, čo bol zas úplne iný druh výstupu ako predchádzajúce, až sme sa dostali na Domhütte. Green to znova vzdal, no nám to tentokrát prišlo vhod, lebo po návrate do kempu, nás privítal úžasným guľášom, tak sme si svoje poznámky o kondičke skautov nechali pre seba.
Počasie bolo po celý náš pobyt v Alpách krásne a aj naši anjeli strážni bdeli, tak sme sa všetci unavení, ale plní zážitkov vrátili domov živí a zdraví. Pre každého z nás, to bolo niečo nové a okrem otca Martina to bola naša prvá (dúfame, že nie posledná) zdolaná štvortisícovka. Verím, že nielen ja, ale aj ostatní členovia nášho tímu znovuobjavili krásu a všemohúcnosť Stvoriteľa ukrytú v jeho diele.
Lucka
