Zo Srdiečka na Chopok
Sneh na horách rapídne ubúda avšak odhodlanie ešte trochu si ho užiť nás motivovalo opäť raz vyraziť na Chopok. Na Srdiečku bolo pomerne živo. Hlavne nadšenci zjazdového lyžovania využívali možnosť lyžovať na oboch stranách Chopku. Medzi nimi „dominoval“ Steve Máni, ktorý hneď ako nás zbadal, išiel sa s nami zvítať.
Začiatok nevyzeral ružovo, pretože padák k Srdiečku bol až na úzky, asi jeden meter široký pás na pravej strane svahu, úplne zlezený. My sme si zvolili cestu na ľavej strane svahu, domnievajúc sa, že azda po ratrákovaní sa tu sneh ešte zachoval, ale aj na tomto mieste sme museli na jeden dlhší úsek lyže vypnúť a preniesť. Potom to už išlo fajn. Išli sme rovno cez Kosodrevinu na Kónske. Tam sme sa počkali a trochu aj pokochali. Potom sme sa hrebeňom presunuli na Chopok ku Kamienke. Hrebeň bol miestami bez snehu, takže niežeby lyže niesli nás, ale naopak lyže sa pohodlnúčko niesli v našom náručí 🙂 Že sme na Kamienke už dlhší čas neboli dokazovala aj skutočnosť pre nás neznámej výzdoby (napríklad vystavená zbierka papierových peňazí z rôznych krajín sveta zatriedených podľa svetadielov). Dali sme si čajík, a potom sme si vychutnali lyžovačku Chopkovskou muldou a prepojkou ku Kosodrevine. Bola to jednoducho paráda. Časť posádky si to dokonca užívala bez paličiek, avšak neviem, aký to malo zmysel 😉
Cestou nadol sa pri nás opäť pristavil Steve, a keďže lyžoval na severnej strane, my sme mu mohli podať „zaručenú“ informáciu, že tým metrovým úsekom sa určite bude môcť dostať až na Srdiečko, čo sme si napokon aj sami overili.
Ha ha ha, že užívala a ani ja neviem, aký to malo zmysel 🙂 Ale paráda to bola.