Zvolen
Bol to taký mrzutý piatok. Nálada pod bodom mrazu, znechutenie, frflanie…..ale zazvonil mobil a prišla ponuka od otca ísť si vyvetrať hlavu. Podľahla som 🙂 Tak šup po lyže do Badína a po obede sme už smerovali na Donovaly s pripraveným plánom B(ez snehu – otec si pôjde zabehnúť, ja na prechádzku). Frflajúc som vyliezla z auta, slnko poriadne pripekalo. Na parkovisku sme boli jediní, čo vyťahovali lyže. A nie len tam, za celý čas sme nikoho nestretli. Ten pokoj, ticho, výhľady … blízkosť. Hlava sa čistila, srdce upokojovalo. Na Zvolene sme dali dolu pásy a pustili sa „ocovými tajnými chodníčkami“ do dolinky. Zjazd parádny, pomedzi stromy, lavína nepadla (áno, áno otec mal pravdu,písali číslo 3 – ja som tvrdila, že 2, ALE obozretne som neuzatvorila nijakú stávku), sneh super a veľa. Vrátili sme sa späť na Zvolen a zjazd na Donovaly už bol väčším trápením ako radošťou. Skĺznice vydržali to tie stretnutia s kameňmi, sneh bol omäknutý. No došli sme na lyžiach až pekne nadol. Bez frflania 🙂 Ďakujem.
