IMG_0865

Štiavnica

Nastala nedeľa, a keďže predpoveď počasia sa nemýlila, krásne slnečné jarné dni pominuli. Absťák po prírode a lyžovaní nás však pohýnal niekam vyraziť. Po nedeľnej rannej omši sme teda napriek zamračenému počasiu naložili lyže a batohy do auta.


Nálada však bola protichodná. Na jednej strane sme sa tešili, na druhej nás ovplyvňovala zdravotná nepohoda. Jedine Anička konštatovala, že je v poriadku. Zaparkovali sme na Trangoške konštatujúc, že ak to nepôjde, tak Štefánička to istí. Anička ešte prorocky vyriekla niečo o siláckych rečiach, a že už to vidí, ako si pripnem lyže na nohy, tak všetka choroba pominie a bude o mne počuť, až keď sa ozvem z vrchola.
Musím povedať, mala pravdu… Ako som si pripol lyže a vyskúšal pár krokov, zistil som, že to ide, ba dokonca mi to zachutilo. Pridal som do kroku a v myšlienkach piesne Jaromíra Nohavicu to vyzeralo „z ulity pára, ohnivá čára, měl cihlu na plynu…“ Po čase som minul Štefáničku a smeroval k Ďumbieru 😉 Týmto smerom však ľudí pribúdalo, a tak som sa nakoniec rozhodol ísť na Štiavnicu, kde nebol absolútne nik, až na jedného obrovského krkavca, ktorý sedel na vrcholovej kopule. Ako som sa približoval, otrávene zaškriekal a odletel.
Z vrchola som podnikol niekoľko informačných telefonátov, aby som zozbieral posádku. Anička vedecky konštatovala niečo o pravdivosti svojho empirického pozorovania, že naše ubolené reči o oslabenom zdravotnom stave po pripnutí lyží už nie sú relevantné a ona hoci jediná zdravá je zase posledná… 🙂
Z lyžoval som popri Barborke k nej, asi na úroveň chaty a spoločne diskutujúc sme vyšli na Štiavnicu. Barborka posedávala zababušená na vrchole. Ja som robil neďaleko niekoľko pamätných fotiek, čo samozrejme Anička bez váhania využila a predbehla ma. Tak musím s pokorou konštatovať, že som opäť prišiel na vrchol posledný.
Lyžovačku nadol sme nasmerovali k Vlčiemu žľabu a jeho okoliu. Terén bol perfektný a užívali sme si ho. Nakoniec sme sa na chate ani nezastavili. Zato nám srdiečko trochu pookrialo absorbovaním Božej prírody.

oM
oM on marec - 23 - 2015
kategória: Naše akcie
Značky:

3 komentáre to “Štiavnica alebo ako som posledný na vrchol dorazil… (22.3.2015)”

  1. barborka píše:

    Otec použil slovné spojenie nasvedčujúce skutočne oslabenému zdravotnému stavu (keďže sme to počuli obe, asi to nebola halucinácia), citujem: „Prepáčte dámy!“ Ešte stále mi to rezonuje v ušiach.
    Inak toho krkavca som si ja pomýlila s človekom 🙂 (Odkaz pre Greena: Vidíš, aj ocovi sa zdal obrovský, nezveličovala som!!!) Terén parádny, ani som to nečakala. Vďaka. A ten batoh 🙂

  2. Anička píše:

    Áno, áno… to „prepáčte, dámy“ tam jasne zaznelo 😀

  3. Anička P. píše:

    Oco, tento článok je parádny! 🙂 Teda vlastne vy všetci traja 🙂 Riadne som sa nasmiala 🙂

Leave a Reply