Späť z Krížnej
Pri odchode z piatočného stretnutia v UPC pri príležitosti Barborkiných 20-tych (zdroj: otec Martin) narodenín sme sa s Ičom dohodli, že na budúci deň nebudeme pracovať, ale sa prevetráme a ja vytiahnem od počítača aj syna Matúša.
Keďže Horská služba predpovedala lavínové nebezpečie len 1/2, z juhu Krížnej už hrozilo viac blata, zaparkovali sme nad rozprávkovou osadou Rybô a vyrazili na Krížnu zo severu. Chvíľu pešo po asfalte, no potom už celý prvý jarný deň po snehu. A keď sa za Rybovským sedlom otvoril nádherný zlatobielo žiariaci kotol Suchej doliny zlyžovaný po celej šírke, vedeli sme, kadiaľ pôjdeme dole. Samozrejme, kým sme s Matúšom (fotografujúcim na školskú fotoreportáž) pomaly vystúpali na vrchol, Ičko zlyžoval kotol Suchej doliny trikrát. Pri zjazde po ľavej strane kotla bol sneh úžasný, eufória veľká. A na záver výborné kapustové halušky u Milky. Ostatné je na fotkách.
Vyzerá, že Vám muselo byť veľmi fajn, počasie, terén… paráda 🙂
PS.: Vladko, vďaka za príspevok, myslím že Barborka ako „šéfredaktorka“ musí mať z teba veľkú radosť. Len tak ďalej, mňa musí stále do písania naháňať… 😉
Počasie, terén a ešte tá zostava!!! Traja chlapi v klobúkoch. No otče, máš si z koho brať príííklad 😉 Vďaka Vladko.
Akože tie klobúky… paráda 😀 akože nielen klobúky