Ľadové štíty z vrchola
Ráno sme márne hľadali Tatry, nebolo ich. A ani predpoveď nesľubovala nič pekné. Vybrali sme sa aspoň na Téryho chatu. Po včerajšej skúsenosti som na odľahčenie vybrala foťák z batoha. Už od Hrebienka sa mraky trhali a vykúkala modrá obloha. To sme ešte stále neverili tomu, že bude pekne. Obehli nás 4 skiaplinisti a mne len prebyslo hlavou, ej, zle je 🙂 Ale neprišlo závratné zrýchlenie tempa, otec mal prívesok. V Malej Studenej doline nám už svietilo slnko, ale začalo aj fúkať. Niekoľko fotiek s Filmárskym žľabom, niekoľko (ne)vyslovených túžob. Pokračovali sme na chatu, vietor ustal. Potrebovala som oddych. Čosi sme zjedli a otec už plánoval, kam ďalej. Vzhľadom na moje schopnosti sme sa vybrali smerom na Phinnovu kopu (výbežok Malého ľadového štítu). Vystupovali sme po hrebeni, s lyžami na batohoch. Stretli sme našich „starých známych“ – dvoch Čechov z Lomnického sedla, ktorí zostupovali tentokrát z Ľadového štítu. Vrchol sme dosiahli oveľa skôr, ako som čakala. Pokochali sme sa výhľadmi, poplánovali, kam ešte v budúcnosti zájdeme, pofotili a temer identickou trasou (po hrebeni zvažujúc sa doprava) sa spustili nadol. Poza chatu pod Žltú stenu nerozjazdeným terénom nadol (jasné, že otec si to okukol už cestou nahor). Miestami paráda, miestami trochu tvrdšie. Zjazd po chodníku do Smokovca sme prekonali nad moje očakávania, tentokrát som nikoho nezrazila 🙂 Len otec sa zas neunavil.
Štatistické údaje:
Starý Smokovec – Téryho chata – Phinnova kopa a cez Malý hang nazad bolo 17 km
Prevýšenie cca 1340 m
Som rád, že tento krát predpoveď počasia nevyšla. Jednoducho nádherný deň. Len ten „prívesok“ treba niekedy motivovať, aby išiel trochu vyššie – no potom je spravidla nesmierne spokojný 🙂
Veru nesmiééérne.
Ta budte radi, ze som nesiel bo by ste sa nedostali ani tam 😀