Malý Zavrat
O siedmej sme mali byť u otca v Starom Smokovci, v ubytovni s číslom domu 18 074, ktorú sme napriek otcovmu navigovaniu našli na druhý krát. Na Hrebienok sme vyrazili niečo po ôsmej hodine. Vďaka množstvu turistov odbočujúcemu smerom na Skalnaté pleso sme sa rozhodli ísť do Veľkej Studenej doliny. Obloha modrá, bez mráčka, slniečko na oblohe, spočiatku trochu sem-tam vietor. Zimnú tvár Veľkej Studenej doliny som nespoznávala (to asi tým, že to bola moja prvá zimná návšteva). Sneh ju naplnil a cítila som sa v absolútnom objatí hôr. Otcovo srdce trochu zatočilo do Priečneho sedla, no pokračovali sme smerom k Zbojničke. Na rázcestí Vareškovo pleso – Generál sme sa rozdelili. Anička okukla chatu, my sme zamierili do Generálu a na Malý Závrat. Prešli sme rôznymi druhmi snehu a rozdielmi teploty. V tieni zima, na slnku TEPLO! Skialpinistov bolo poredšie. Stúpajúc do sedla a pozerajúc nadol som sa cítila ako Gloch. Na čo som sa to dala nahovoriť? Nie, dnes sa nehneváme, dnes všetkým ľúbime, keď je ten deň zaľúbených. Ja tomu otcovi ublížim. A tak prišli aj závrate zo Závratu 🙂 Lyžujúci nadol mi zničili výstupovú stopu. Partia českých skialpinistov pred nami lyže radšej povypínala. Otec ma v sedle na slniečku počkal, a potom sme sa spoločne pokochali výhľadmi. Jeden z mála Slovákov hore s nadľahčením podotkol, že ak tých deväť Čechov nespustí lavínu, tak to hádam zídeme aj my (popoludní bol hlásený 3. stupeň, teda dodatočné zaťaženie už môže byť nebezpečné). Po ich odchode nám bola dopriata chvíľa v sedle v absolútnom tichu, bez prítomnosti iných osôb. S vďakou a bázňou (aspoň ja som to tak cítila 🙂 ) sme sa vybrali nadol. Vrch bol zamrznutý (mne to išlo ťažšie), na slnku to bolo omäknuté a už to bola paráda. Po dlhšom hľadaní sme sa našli s Annou a pustili do Smokovca. Tváre opálené, srdcia spokojné… Krásny deň za nami a pre podaktorých prvý skialpový vo Vysokých Tatrách.
Údaje pre štatistov
Celková dĺžka trasy: 19 km
Nastúpané: 1359 m
Naklesané: 1408 m
Sklon: 40° – 45°
Obtiažnosť: S4-
