Demänovské sedlo
Parkovisko na Srdiečku bolo obsadené, tak to aspoň na križovatke do Krupovej oznamovali informačné tabule. Rozhodol som sa ísť predsa len hore a ostal som stáť na mieste, kde ústi žľab z Demänovského sedla. Počasie bolo príjemné a jasné, ibaže postupne prichádzala oblačnosť. Výstup bol fajn a ako som sa blížil k chodníku od hotela Kosodrevina, ktorý mimochodom vôbec nebol znateľný, tak snehu pribúdalo. Do Demänovského sedla som vyšiel akurát. Teda ešte bolo jasno, ale všade na okolí to už zaplavovala oblačnosť. Urobil som zopár fotiek, zhodil pásy a zlyžoval dole. Asi po úroveň chodníka z Kosodreviny. Potom som opäť išiel nahor, no viditeľnosť sa výrazne zhoršila. V sedle to už bolo iba mlieko. Ako som však stúpal na Vidličky, dostal som sa do nádhernej inverzie, a tak som si to už iba užíval. Na Chopok som vystúpil priamo od Konského.
Pre istotu som už ani na Kamienku nešiel, všade bolo kopec ľudí. Dosť, čo už niektorí poľskí turisti, chceli, aby som im pózoval, že ma natočia. Tak som sa otočil, zhodil pásy a z Chopku cez Konské zlyžoval nadol.
