prašan na Zvolene
V tento deň som plánoval, že vyšľapem na Zvolen a pospúšťam sa v prašane na rôzne strany, podľa toho, ako to pôjde. Ráno sme vyrazili opäť po červenom chodníku spolu s Aničkou a Michaelom nahor. Michael stál mimochodom prvý krát na skialpoch. Tie si požičal od Ľuda. Jeho nadšenie však začalo opadávať, ako sa terén trochu zostrmil, sypký sneh nakopil a lepidlo na starých pásoch prestalo držať 🙂 Pokus ísť s lyžami pripnutými na batohu, mu vydržal asi sto metrov. Potom bol už tak unavený, že som ho poslal nadol. Našťastie sme ešte neboli ďaleko od miesta štartu. My s Aničkou sme pokračovali ďalej na Zvolen. Počasie bolo premenlivé, sem-tam hmla, sem-tam vietor a sneženie a sem-tam slniečko. V každom prípade to bolo veľmi pekné. Absorbovanie zasneženej prírody nás unášalo do idylky. Na vrchu sme trochu pouvažovali, a potom sme sa opatrne krajom lesného porastu spustili do doliny smerom k Čiernej hore. Keď sme exponovaný úsek s opatrnosťou prešli, tak sme si vychutnávali zjazd v nádhernom prašane. Potom sme vystúpali bezpečným traverzom smerom k Solisku. Ja som išiel fučiac v hlbokom snehu a Anička si v pohode cupkala za mnou vo vychodenom chodníčku. Aspoň mi konečne stíhala 🙂
Na Zvolene sa k nám pridal Peťo, ktorý predtým lyžoval na Novej Holi a celý okruh sme zopakovali. Akurát sme sa aj tou úvodnou strminkou pustili trochu smelšie. Medzi tým nám vybehlo aj slniečko, no a, čo iné si už môžete priať… pekná príroda, ideálny prašan a krásne počasie… jednoducho idylka.
Na záver sme sa spustili zo Zvolena na Donovaly po strane Motyčskej hole a zase raz sme si zo sebou odnášali nádherné dojmy.
