Solisko
UPC už pravidelne niekoľko rokov po sebe na záver skúškového obdobia organizuje oddychovú chatu pod trochu zavádzajúcim názvom „Lyžiarský“. Pretože nie všetci účastníci pobytu aj lyžujú 🙂 Dokonca sme neboli tento rok na Donovaloch ani ubytovaní na chate, ale nás prichýlil miestny pán farár na fare, za čo mu samozrejme patrí veľká vďaka.
V tento deň sa niektorí vybrali otestovať lyžiarske svahy, Miška ostala variť, no a Green family, Anička a ja sme sa rozhodli otestovať skialpinistický terén. Spoza fary sme vyrazili na lyžiach po červenej starou zjazdovkou na Zvolen (1403m). Cestu nám znepríjemňovali snowboardisti, ktorí sa síce tešili zhlbokého prašanu, ale ako to väčšinou býva, nebrali ohľad na ostatných ľudí a niekedy sa spúšťali, vzhľadom na druhých, dosť riskantne. Zo Zvolena sme cez Solisko (1373m) smerovali k Malému Zvolenu (1372m). Tu sme zhodili pásy a spustili sa smerom k Priehybine (1054m). Počasie bolo veľmi príjemné, tešili sme sa z pokojnej prírody, neboli tu žiadni snowboardisti, akurát terén bol trochu škrupinkový, čo niektorým robilo problém. 😉
Po zjazde sme nahodili pásy a opäť vystúpali na Malý Zvolen, a potom späť na Zvolen. Nazad sa nám išlo ľahšie, lebo stopa už bola výrazne vyjazdená nielen nami, ale aj ďalšou početnou skupinkou, ktorá sa pohybovala od Liptovských Revúc na Donovaly. Na Zvolene sme sa občerstvili a po krátkej debate s ostatnými turistami sme sa spustili zo strany Motyčskej Hole na Donovaly k domu Horskej služby. Tentokrát sme išli nádherným hlbokým prašanom a myslím, že každý z nás si to nesmierne užíval.
Príjemné dojmy nám ešte umocnil vynikajúci neskorý obed, ktorý nám Miška uvarila 😉
Jednou zo zaslúžilých činností otca (okrem toho, že nám robil stopu) bolo jeho oslobodzovanie stromčekov od snehu 🙂 Potom to chudák Mrázik bude musieť dávať späť… Až na spomínaných snowboardistov (aj to kritické hodnotenie lyžovania ženskej časti tímu od HZS uja sa dalo lepšie prežiť) KRÁSNE !