Sihla – Sedmák
Vybavení otepľovačkami, teplým čajom a dobrou náladou sme sa okolo pol deviatej vybrali zo saleziánskej chaty v chotári obce Drábsko (ktorého prvá písomná zmienka sa datuje do roku 1566) na ten NAJÚŽASNEJŠÍ silvestrovský výstup na svete. 😀 Hore kopcom, dole kopcom, vpravo, vľavo, po snehu i po tráve, po ľade aj po blate, po nohách alebo po zadku sme došli až na Tri chotáre. Tam sme sa rozhodli, že celá naša hviezdna zostava bude pokračovať vo výstupe na Klenovský Vepor. Cestou sme sa zastavili pri kríži, kde sme sa pomodlili, aby sme pri našom výstupe neutrpeli žiadne straty. Boli sme roztrúsení na celom výstupe „po červenej“, a tak sme sa čakali a posilnili nielen teplým čajom, a hneď nám to išlo ľahšie. 😛 Pred nami sa ale rysoval najťažší úsek, ktorý sme museli zdolať pomerne zmrznutí, vyčerpaní a hladní, ale silnou motiváciou nám bolo pár druhov skvelých, chutných, nad pahrebou vyúdených a trochu studených klobások … a slaninka k tomu. Jeden zo švárnych hôrnych šuhajov (Janči) sa snažil založiť oheň, ale… Museli mu prísť na pomoc traja udatní mušketieri s veľkými „širákmi“ na hlave. A konečne nám zostalo teplo, keď sme zasadli ako trinásti mesiačikovia okolo ohňa. Naoplátku, za založenie ohňa, sme sa my, ženské pokolenie výpravy, museli odfotiť ako dôkaz pre ich manželky. Klobáska, slaninka a zamrznutý chlieb nám dodali novú silu na návrat späť, kde nás čakal chutný, teplý a sladký, Greenom uvarený punč. Zrazu sme mali toľko energie, že sme skončili v tom kúštičku bieleho poprašku a po ľade sme sa púšťali po zadkoch, lebo sáčky neboli poruke. Na záver našej „malej prechádzky“ nás čakali posledné dva zľadovatené „kopčúriky“. Vyštípaní, umrznutí a s červenými líčkami (ako Marfa v Mrázikovi) sme sa s veľkou radosťou v srdci a plesaním na perách vrútili do chaty.
A tak táto akcia splnila svoj účel. Vymrzli sme, rozmrazili sme sa a bez veľkých strát sme sa vrátili späť. 🙂
