Trochu si zamudrujem. Neviem, či poznáte starogrécky termín alétheia. Je to výraz pre pravdu, avšak
vyjadruje pravdu, ktorá je objavená vlastnou skúsenosťou. Pre starých gréckych mysliteľov bolo teda pravdivé nie to, čo je odovzdané, sprostredkované, ako napríklad niekde v škole, ale to, čo sme poznali a objavili vlastnou skúsenosťou.
Preto si myslím, že niekomu, kto nevkročil do hôr a nevystúpil na žiaden vrchol, je veľmi ťažké pochopiť, čo to pre nás znamená. A možno si kladie otázky ohľadom našej motivácie, že čo nás tam vlastne ťahá… V skutočnosti, hoci by sme mu to, čo ako kvetnato rozprávali, nemôže to pochopiť, kým to sám, vlastnou skúsenosťou nezažije a nepochopí. Rovnako môžeme rozprávať o inverzii, ukazovať fotografie a nech niekoho akokoľvek nadchnú, nikdy nemôže pochopiť to, čo sa dá zažiť iba vlastnou skúsenosťou.
Takto to vyzeralo, keď sme sa v toto piatkové popoludnie vybrali vyvetrať si hlavu na Chopok. Hoci v B. Bystrici vládlo pochmúrne počasie, vedel som, že vo vyšších polohách by malo byť jasno a pekne. Keďže v tomto období je času málo a nejako sa nám nedarilo vyraziť do hôr skôr, rozhodli sme sa v tento deň, po pracovnej dobe, ísť do hôr a trochu pookriať. Na Srdiečko sme dorazili niečo pred pól štvrtou a vyrazili sme po zjazdovke na Kosodrevinu, a potom popod stĺpy rovno na vrchol. Cestou na Kosodrevinu nás sprevádzali snežné delá a kopy umelo zasneženého snehu. Okrem toho sme sa pohybovali stále v hmle, čo nepridávalo nálade na optimizme. Anička sa neraz pýtala, že kde už je to slniečko. Napokon sme sa dočkali. Bolo to na úrovni začiatku horného vleku.
Keď sme ho zazreli, tak sme skutočne pookriali, dostali sme sa nad oblaky a zažili nádhernú inverziu s pohľadom na zapadajúce slnko. Ostali sme stáť na mieste hádam až kým nezapadlo. Absorbovali sme nesmierny pokoj, povzbudili sme sa na duši a nálada sa nám nesmierne zmenila. Ako keby sme sa vznášali nad oblakmi. Nikomu sa nechcelo ani pohnúť.
Potom sme došli na chatu, trochu si oddýchli a pobrali sa nadol. Z počiatku sme kráčali pri svetle mesiaca a hviezd, a potom, vstupom do oblakov sme už použili čelovky. Nastúpili sme do auta a hoci sme boli v hmle a v tme, stále sme si nieslo svetlo zhora a príjemná skúsenosť nás nadchýnala ešte veľmi dlho.