Sedlo Prielom
Keďže autorka článku z výstupu na Baranec z 28.9. tohto roku vzniesla kritiku na to, že nebolo naplnené isté, podotýkam, nepísané pravidlo, že kto lepí počas výstupu nálepku nášho horského spolku, píše zároveň aj referujúci článok a ja som dobromyseľne nalepil nálepky, ale článok som kvôli istým iniciatívnym okolnostiam iných členov horského spolku nestihol napísať, tak som sa rozhodol toto pravidlo zrušiť a hoci som si dal pozor, aby som počas tejto akcie nálepku nenalepil, článok som sa rozhodol napísať ;).
Po tomto dlhom úvode poďme „in media res“. Využili sme isté okolnosti, ktoré nás z Banskej Bystrice vytiahli do Popradu a rozhodli sme sa podniknúť aj niečo vo Vysokých Tatrách. Hoci všetci členovia skupiny už čo to majú v Tatrách zdolané a dalo by sa povedať, že majú zaškrtnuté aj zaujímavé vrcholy mimo značených trás, prekvapilo ma, že ešte neboli takú klasiku, ako je Sedlo Prielom a Východná Vysoká. Trasa teda bola jasná, ostala však dilema, čo so sebou. Asi to poznáte, že najhoršie sú takéto prelomové obdobia. Brať mačky alebo nie, a čo prilba a aké oblečenie…? Nakoniec, hoci sme prilby nechali v aute, mačky sme zobrali a to bolo dobré.
Zo Starého Smokovca (995m) sme vyrazili asi o 7,45. Počasie bolo perfektné a ľudí poriedko, čo bol ideálny stav. Cestou na Zbojnícku chatu (1960m) sme si vychutnávali ticho a krásu Veľkej Studenej doliny. Pri Vareškovom plese sme stretli dve skupinky, ktoré vstupovali do Dolinky nad Vareškovým plesom smerom k Východnej Slavkovskej veži. Na chate sme sa zozbierali a keď dorazila aj Anička s maminou, po krátkej pauze sme vyrazili ďalej smerom do Svišťovej dolinky. Neboli sme jediní, ktorí váhali nad výstrojom. Pred nami vyrazila skupinka na Svišťový štít dumajúc či ísť alebo nie, lebo si nevzali mačky. Aničkina mamina ostala pri plese neďaleko chaty absorbovať krásu jesenných Tatier a my sme stúpali do Sedla Prielom (2288m). Nahor bol terén zľadovatený, ale odvážne sme vystúpali bez mačiek, hoci niekde to bolo len tak tak. Nádejali sme sa, že druhá strana bude lepšia. No v sedle sa ukázala realita úplne inak, a tak som zavelil, že treba dať mačky na nohy, lebo keby sa niečo stalo, mohlo by nás mrzieť, že boli v batohu a nie na nohách. Zostup reťazami bol veľmi krásny a trochu adrenalínový, no mačky držali perfektne. Zišli by sa aj prilby, lebo z okolitých stien padali teplom uvoľnené kúsky ľadu. Pod Sedlom Prielom sme zhodili mačky a opäť sme sa rozdelili. Anička povedala, že na Poľský hrebeň trafí, a že tam nás počká. Na Poľskom hrebeni (2200m) aj Green zhodnotil, že nás radšej počká, keďže topánky mu spôsobovali nemalé problémy. Tak sme sa mohli s Barborkou na ľahko vybrať na Východnú Vysokú (2429m). Dupli sme do tempa a za 25 minút sme boli na vrchole. Urobili pár záberov, pokochali sa a zbehli za ostatnými na Poľský hrebeň. Potom nasledoval úmorný zostup cez Sliezsky dom (1670m) a Sliezsku Poľanu do Starého Smokovca. Niesli sme si so sebou krásne zážitky.
Tie nám trošku znepríjemnili večerné informácie zo stránok horskej služby. Dozvedeli sme sa, že neďaleko Žabích plies pod Rysmi zomreli dvaja ľudia. Jeden z nich bol aj známy horal František Kele. Zastavilo nás, aký je ten náš ľudský život krehký, a ako málo niekedy stačí… A tak sme si počas večernej svätej omše spomenuli aj na nich.
Štatistika podľa hiking.sk:
Dĺžka trasy 23,2 km, nastúpalo sa 1694m
Ehm, istý nemenovaný člen tu vytvorí nepísané pravidlo, o ktorom všetkých presvedčí a potom si ho plynulo i sám zruší. A ešte bude svoje omeškanie ospravedlňovať inciatívou iných členov, diplomaticky. Takéto verejné vyjadrenie toľkých neprávd. Nuž ale výstup (i zostup zo sedla alla v ľadovom kráľovstve) to bol naozaj krásny, i keď ten nemenovaný člen zabudol zobrať nálepku :)ĎAKUJEM!