Chata Plesnivec
Po krásnej jesennej turistike cez Zbojnickú chatu a Sedlo Prielom na Východnú Vysokú som si na druhý deň povedal, že nikam nepôjdem. Jednak preto, že som chcel nechať oddýchnuť vyťahané kĺby :), ale aj preto, že som na večer plánoval cestu mimo Poprad a nechcel som robiť niečo časovo náročné. Okrem toho predpoveď počasia nenapovedala nič dobré, keďže bola ohlásená výstraha pred silným vetrom. Avšak jeden telefonát zrušil poobednú cestu, a tak som sa predsa len rozhodol ísť si aspoň niekam zabehnúť.
Cieľovú destináciu som zvolil Chatu Plesnivec (1290m), ktorá sa nachádza v závere Doliny Siedmich prameňov. Ide vlastne o jediný obývateľný objekt v Belianských Tatrách.
Zmienky o chate v tejto lokalite sú už z polovice 18. storočia, kedy išlo o chatrč istého zlatokopa Drechslera z Rakus a neskôr asi až do roku 1930 sa tu zachovala pastierska koliba. Významný zlom nastal v roku 1932, kedy si na tomto mieste Tibor Gresch postavil súkromnú chatu, ktorá prestavbou v roku 1938 dostala svoju terajšiu podobu. Po vojne už slúžila chata turistickému ruchu, ale medzi rokmi 1955 – 1997 bola vyčlenená ako výskumná základňa TANAPu. Od 1997 slúži opäť pre verejnosť.
Toľkoto exkurz do histórie chaty. Ja som zaparkoval na parkovisku v Tatranskej Kotline (765m) asi o 11,15 a vyrazil som po modrej k Šumivému prameňu (915m), a potom po zelenej k chate. Terén bol veľmi príjemný a mäkký na došľap, čo bolo oproti skalnatému terénu počas včerajšieho zostupu veľmi príjemné zistenie. Trasa mierne stúpala a ja som si ju užíval. Asi o 50 minút som dorazil na chatu. Dal som si čaj, doprial trochu oddychu, pozdvihol srdce k Pánovi a vydal som sa nazad. Cestou už trochu mrholilo a začal pofukovať vietor, no zostup nebol prudký a bežalo sa s nesmiernou pohodou. Asi za 1/2 hodinu som už bol s dobrým pocitom pri aute.
Štatistika:
Keďže sa jednalo o tú istú trasu nahor aj nadol, stúpanie bolo 685m a klesanie taktiež 685m, dĺžka trasy hore dole asi 10 km. (podľa hiking.sk)
