Vareškový hrebeň
Pre každého, kto je Vysokých Tatier čo len trochu znalý, je známe, že Slavkovský štít (2453m) je rozložitý vrchol, z ktorého sú nádherné panoramatické výhľady a pohľad naň dominuje z ktorejkoľvek strany. Výstup hore, po modrom, turisticky značenom chodníku, je dosť monotónny, zdĺhavý a únavný. Od Bradavice (2476m) sa však k nemu tiahne veľmi atraktívny Vareškový hrebeň, ktorý oddeluje Veľkú Studenú dolinu od Slavkovskej dolinky. Začína na Východnej Slavkovskej veži (2356m) a prechádza Slavkovským sedlom (2295m), Zadným Slavkovským hrbom (2336m), Vareškovým sedlom (2281m), Predným Slavkovským hrbom (2289m), Vareškovou priehybou, Slavkoskou kopou (2345m) a Priehybou nad Jamou až na Slavkovský štít.
Pred rokom sme sa s Greenovcami a Aničkou vybrali na Východnú Slavkovskú vežu a pozreli sme sa aj na Zadný Slavkovský hrb. No pre nedostatok času sme Vareškovým hrebeňom nepokračovali a vrátili sme sa nazad. Spolu s Greenom sme „slintali“, že snáď niekedy nabudúce si ten hrebeň prejdeme :). Takmer po roku sme si s Greenovcami naplánovali víkend vo Vysokých Tatrách, že niečo pochodíme. Mne sa dalo prísť už o deň skôr, a tak som sa rozhodol, že skúsim Vareškový hrebeň. Vstávať sa mi nejak veľmo skoro nechcelo, preto som zo Starého Smokovca štartoval až okolo 8,30. No o 10,00 som už bol pri Vareškovom plese (1836m) pod Zbojníckou chatou. Väčšina turistov smerovala k Obrovskému vodopádu a do Malej Studenej doliny, takže postupne som Veľkou Studenou dolinou kráčal sám, čo mi umožnilo ísť „trošičku rýchlejším“ tempom ;).
Pri plese som odbočil z turistického chodníka a pokračoval Vareškovou dolinkou. Tá je v zadnej časti nevýrazne predelená masívom Zadného Slavkovského hrbu na ľavú a pravú časť. Tentokrát som nestúpal pravou časťou do Slavkovského sedla, ale rozhodol som sa pre traverz Slavkovských hrbov, ktorý vedie sutinovou lávkou v ľavej časti dolinky až do Vareškovej priehyby. Potom som pokračoval cez Slavkovskú kopu ďalej. Hrebeň bol veľmi zaujímavý s krásnymi výhľadmi. No keďže bol miestami trochu exponovaný, musel som pri kochaní sa dávať pozor, aby som neurobil krok do prázdna. Obtiažnosť sa udáva I-II UIAA. Občasným problémom bolo hľadanie schodnej cesty, niekedy som sa musel kúsok vrátiť a pokračovať druhou stranou hrebeňa. Avšak ako som sa dočítal: „Spôsobov ako prejsť Vareškový hrebeň je veľa. Izolované ostré vežičky sa vždy dajú obísť, ale pokiaľ to možnosti dovoľujú treba sa držať na hrebeni. Neprimeraným obchádzaním hrebeňa sa môžeme dostať do väčších problémov ako na hrebeni samotnom.“ a pravdivosť týchto slov môžem len potvrdiť ;).
Na Slavkovský štít som dorazil o 12,30. Sedelo tam niekoľko turistov, pre ktorých som bol zrejme atrakciou, lebo so záujmom pozerali na mňa odkiaľ prichádzam a čo za čudo (sedák) to mám na sebe. Pred vrcholovým krížom som trochu postál, poďakoval Stvoriteľovi za ochranu a krásu stvorenej prírody. Po doplnení energie som vykročil turistickým chodníkom nadol a čím dlhšie som kráčal, tým viac som sa utvrdzoval, že tá výstupová trasa bola stonásobne lepšia a krajšia.
