Z Veľkého Brankova
Hoci sme sa len v piatok vrátili z Álp, v nedeľu nás to už ťahalo späť do hôr. O. M. vygooglil, že vhodnou destináciou by mohol byť Brankovský vodopád, najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách a následne Veľký Brankov nad ním. Východiskovým bodom je Podsuchá na „liptovskej“ strane Donovalov. Od hlavnej cesty sme sa pobrali asfaltkou vpravo. Informačnými tabuľami je „vybavený“ len Brankovský vodopád. Veľký Brankov turistické tabule opomínajú, no s pomocou mapy a turistických značiek sme bez problémov trafili. Cesta chvíľu viedla po asfaltke, potom značka zabočila vpravo do lesa. Veľmi mierným stúpaním sme asi po 20 minútach dorazili k tabuli, ktorá popisovala Brankovský vodopád a Kuruckú skalu. Vodopád z tohto miesta ešte nevidno, je potrebné zájsť kúsok doľava. Kurucká skala, ktorá tvorí tento prírodný úkaz je mohutná, na chvíľu sme sa ocitli v rozprávke o dračom brlohu alebo niečom v tom zmysle :). O.M. pod vplyvom skúsenosti z Álp už v duchu projektoval ferratu prechádzajúcu v okolí vodopádu. Vrátili sme sa k tabuli a vybrali sa napravo na Veľký Brankov. Cesta viedla striedavo cez les a po lúkach. Sprvoti okolo potôčika len mierne, potom sa už dával zabrať. Na vrchole sme boli na pochybách, či sme na vrchole a ak tak na ktorom, lebo označenie aj tu chýbalo. Po konzultácii sme sa však presvedčili, že sme tam, kde sme chceli byť. No a cestou späť sme padli na huby. Za všetko môže o.M. No a o program na večer bolo postarané.
