Turistický klub UPC Banská Bystrica

Mammut via ferrata

Už sme mali v úvahe opustiť príjemný švajčiarky camp a vyraziť na Slovensko o deň skôr, ale predpoveď počasia nás presvedčila, aby sme ostali. A dobre sme urobili 🙂

Z rôznych možností sme sa rozhodli ochutnať via ferratu v Zermatte, ako oddychovku. Väčšina účastníkov túto chuť ešte ani neokúsila (všetci okrem otca Martina) a vydala sa na cestu do neznáma. Odbočku v Zermatte sme našli podľa GPS navigácie (ulička Chrum). Chodníkom sme vystúpali k začiatku ferratky. Sprevádzali nás krásne výhľady na včera navštívený Breithorn, myseľ sa vracala ku krásnym zážitkom. Pri nástupe sme si na tabuli pozreli možnosti ciest A, B, C, ich náročnosti a trvania. Pod skalou sme si dali, čo treba (sedáky, prilby, slučky) a spoločne sa vydali na okruh A vedení otcom Martinom, Green nás strážil zo zadu. Nadšení sme si vychutnávali okolie, výhľady (Maťko hneď dvojnásobne, keďže sa včera zabudol poobzerať 🙂 ), ticho, minimum turistov, skaly. Čo nevidieť sme boli pri nástupe na okruh B. Zachutilo nám to, späť sa nám nechcelo. Zdolanie úvodného rebríka na „béčku“ nám predviedol nejaký miestny vodca. Potom, čo to zvládla teta ním vedená, sme začali my. Otec ako prvý borec, potom vďaka jeho povzbudeniu i ja a ostatok (Peťo akoby sa ani nechumelilo). Anička si radšej našla miestečko pod skalou, aby na nás takto mohla dohliadať. Miestami to bola úplná parádička, miestami sme sa trošku potrápili. Rebríky, stupačky, drievka, odraté ruky, obité kolená. Otec fotil o sto šesť, aby sme si tieto krásne zážitky mohli pripomenúť. Ale myslím, že sa nám všetká tá nádhera hlboko a navždy zapísala do interných pamätí. Pri odbočke na okruh C sme zhodnotili, že na dnes stačilo a chodníkom ponad skaly sme sa vrátili k Aničke a všetci spoločne sme zostúpili späť do Zermattu. Tento „béčkový“ okruh v dĺžke 3,31 km o náročnosti SK4 nám začiatočníkom trval približne 2,5 hodinky. Najnižší bod je vo výške 1608 mnm, najvyšší dosiahnutý bod vo výške 1972 mnm.