Na Breithorne
Ráno v capme: Váhavé vstávanie s ťažkým uvažovaním, že asi sa len vyvezieme po lyže a pôjdeme lanovkou pekne späť. Naraňajkovali sme sa okrem iného aj vysnívanej vianočky a taxík nás z campu odviezol do Zermattu.
Lanovka: Posádka sa rozdelila do dvoch „gondolas“, podaktorí vymenili topánky za lyžiarky (ostatní mali lyžiarky na nohách), navrstvili oblečenie, naniesli opaľovací krém a smerovali na Klein Mattehorn s úvahami, že ak nevystúpime asi sa tam budeme môcť voziť dokola aj celý deň 🙂
Klein Matterhorn (stanica lanovky 3884m): Dávame pásy na lyže, zapíname lyžiarky, sledujeme tých 3 skialpinistov naokolo a ideme nahor. Počasie vyzerá fajne, ocovi začína v hlave vŕtať taký chrobák. Ako ďaleko sa na tých lyžiach dá ísť…
Breithorn – plateau: Postupujeme v rade za sebou po ľadovci Glacier d’Aventine smerom na Breithorn (4164m) a ocov chrobák (alias horský zvodca na zakázané chodníčky) sa zavrtáva hlbšie a hlbšie. Slniečko pripeká, výhľady krásne a jasné, cieľ stále pred nami.
Base camp: Vytvárame najprv pre nás a ako sa časom ukázalo aj pre iných base camp (základný tábor). Rozdeľujeme sa na dve skupiny. Jedna (v počte 4 vedená novým horským vodcom Greenom) si v base campe odloží lyže a pripne mačky, zapojí sa na lano, druhá (v počte 2 vedená o.Martinom) sa vďaka tomu chrobáčikovi posúva na lyžiach smerom nahor do sedla.
Po ceste do sedla Sella (4081m): Z dôvodu bezpečia vypíname lyže a dávame na batoh, lanová skupinka je ešte v base campe. Po chvíli nás obiehla pani skialpinistka, bez mačiek priam bežiacim tempom. Ehm!
Sedlo Sella (4081m): Odkladáme lyže, pripíname mačky, vychutnávame si výhľady, občasný pokoj a ticho sú rušené inými skupinkami. Po príchode lanovej skupinky sa ku nim pripíname. Pokračujeme na úzky hrebeň, našťastie nestretáme proti idúcich. Počasie je skvelé, vietor nefučí, je teplo a Česi za nami sú nesmierne trpezliví.
Breithorn (4164m): Trpezliví Česi nám urobili vrcholovú fotku, vlastne fotky, niekoľko pohľadov do okolia, otec sa s nami podelil o názvy okolitých kopčúrikov a opätovne sme sa rozdelili. Lanová skupinka začala zostup do base campu, tentokrát druhou stranou Breithornu, dvojčlenná skupinka späť po lyže do sedla Sella.
Sedlo Sella (4081m): V sedle prekypovala veľká závisť okoloidúcich skupiniek, ktorí by najradšej vymenili topánky za naše lyže. S podporou ľudí stojacich v sedle sa púšťame zo sedla s touto krásnou nadmorskou výškou. Zjazd to bol proste parádny, celkový zážitok neopísateľný, srdce šťastné, myseľ jasná…
Base camp: Maťko: „Počúvajte, ja som sa tam hore zabudol poobzerať!“ Anna: „Som rada, že som ľahké dievča (na margo Maťkových prepadov do omäknutého ľadovca). Ostatok si vychutnával okolie, výhľady, počasie, slobodu, lásku. Lyžovačka nadol bola fajnová, dojazd náročnejší. Opäť sme sa nejako podelili. Jedna skupinka schádzala z Klein Matterhornu lanovkou, druhá si to zlyžovala k ďalšej zástavke lanovky Trockener Steg (2939m). Vrch „zjazdovky“ parádny, spodok (uzavretá zjazdovka Plateau Rosa) už aprílová lyžovačka.
Deň prehlasujem s veľkou vďakou za naozaj suprový! Však sme to aj zapili pivečkom v Zermatte a zavŕšili výbornými ocovými Pasta sciutta. A podľa istého pána bol náš boys team okrášlený super women-ami 🙂 🙂
Ako otec Breithorn zlyžoval…
co ine ako bravo gratulujem ste si paradne uzili fajnove tereny pozdravujeme Vas a drzime palce nech Vam drzi pocasie