Na Klein Matterhorne
Predpoveď počasia sa po včerajšej dažďovej sieste konečne aspoň trošku umúdrila, lyžovačka by to mohla byť pekná. Vydali sme sa do Zermattu zakúpiť lístky do strediska Matterhorn glacier paradise. Vystúpili sme z lanovky na Klein Matterhorne a blikalo na nás oranžové svetielko, že isto nemáme opúšťať vyznačené zjazdovky. Slniečko svietilo, zapli sme lyže, lyžiarky a pustili sa nadol k vlekom. Terén zrána (začali sme lyžovať okolo 9tej) poriadne tvrdý, upravený ratrákom, všade samá lyžiarska škola, profesionálni lyžiari, národné tímy a my 🙂 Sem tam nejaký báger v ceste (vykopával nezvestných lyžiarov 🙂 ). Kotva pre dvoch spôsobovala podaktorým menšie problémy, no nejako sme to zvládli. Po zjazdovke sme sa spustili asi tak dvakrát, kým si otcov vycibrený terénový ňuch nenašiel krásne miestečko na spúšťanie, samozrejme mimo zjazdovky (blik blik, to oranžové svetielko tam isto ešte bliká). No stálo to zato. Parádička parádna. Skoro sami na „zjazdovke“, terén skvelý, úžasný. Pri vleku to bolo už hustejšie a miestami trošku bezohľadnejšie. „Našu zjazdovku“ sa nám teda nechcelo opustiť, ale čas bežal neúprosne. Posledná jazda a pri vleku nám ujo hovorí, tak tam je to „extremely dangerous“ (extrémne nebezpečné podľa ich monitorovacích bágrov). Rozlúčka bola smutná, my našťastie celí a spokojní, lyže sme nechali uložené v stanici lanovky a zviezli sme sa späť do campu. Zajtra by sme chceli ísť späť, na Breithorn.
A takto sa nám tam teda lyžovalo…
