Matterhorn na dohľad
Ráno sme si v campe Attermenzen (1400 mnm) ani nestihli odgrgnúť po skvelých raňajkách (slaninka z ocovej záhradky a mníchovský chlebíček) a už sme sa nachádzali v „taxíku“ na ceste do temer prázdneho Zermattu (jedmosmerná cesta stojí 6 frankov alebo 5 eur, my sme zaplatili 6 eur na osobu). Pre nepriaznivé počasie sme celkom dobre nepoznali úplný cieľ našej cesty – Hörnlihütte, Schwarzsee … však sa hádam niečo podarí.
Otec ako vždy šomral, že nevládze, že on už len bude čítať v campe atď. Hranicu 2000 mnm sme dosiahli viac menej spoločne, potom vyštartoval ako raketa (ako vždy). Miestami som ho zazrela v diaľke, miestami som si vykračovala úplne sama. Opätovne sme sa stretli na Schwarzsee (2583 mnm), pomüsleli si, že si dáme müsli, posedeli na kameni, oddýchli. Vydali sme sa na cestu smerujúcu k Hörnlihütte (3260 mnm), cestou nalepili nálepku nášho horského spolku, pofotili, trošku pomokli, trošku sa opiekli. Pri smerovníku vedúcemu späť do Zermattu alebo na chatu sme váhavo postávali. Hore? Dole? Pekne? Búrka? Dážď? (prúdilo nám hlavami). Počasie bolo raz také, raz onaké. Nakoniec sme sa rozhodli pre zostpup do Zermattu. Keďže sa výhľady aj napriek zlej predpovedi otvorili, aj nás to mrzelo. Ale prežili sme v zdraví krásny alpský deň. V tentokrát Zermatte plnom ľudí, kapiel, taxíkov a kôz sme zapili krásny deň pivkom. Taxík so šoférom z Chorvátska (ako započul názov štátu Slovensko, hneď vytasil meno Gašparovič 🙂 ) nás odviezol späť do campu (tentokrát za skvelých 5 eur na osobu).
Aktuálne sedíme v stane, máme plné brušká vďaka ocovej skvelej Minestrone a vonku prší, hrmí a strieľajú oslavné salvy (Švajčiari majú dnes veľký sviatok), za chrbtom nám vyprávajú Slováci a je nám dobre :).
Green vraj dodá aj GPX súradnice našich trás.
