Turistický klub UPC Banská Bystrica

Trolltunga (foto: Jay Patel)

Ide o skalný masív s nadmorskou výškou 1100m, z ktorého sa „vznáša“ vo výške 700 metrov nad hladinou jazera Ringedalsvatnet Trolí jazyk (Trolltunga), podľa ktorého je pomenovaný celý útvar. Táto vyhliadka, nachádzajúca sa v pohorí Skjeggedal, patrí k najúžasnejším v Nórsku. Dočítal som sa, že britský fotograf Jay Patel (jeho snímka je uvedená v titulku) sa vyjadril: „Nikdy som nič úžasnejšieho nevidel. Na fotografii som sa snažil zachytiť výnimočnosť tohoto miesta. Sadol som si na okraj vyhliadky a hojdal nohami. No bolo celkom veterno, takže som sa celú dobu musel zakláňať. Mal som však šťastie na svetlo, ktoré dodalo snímku hĺbku a dramatickosť“

Východzí bod je z parkoviska pri jazere Vetlavatnet v Skjeggedal (430m). Do ktorého sa ide cez Odda a Tyssedal, kde je odbočka doprava. Od parkoviska sa začína prudkým stúpaním po chodníku plnom kamenných schodov. Na 1,5 km treba vystúpať 420 výškových metrov. Potom, vo výške 850m sa prechádza nádherným ľadovcovým údolím, kde sa nachádza niekoľko chatiek. Do tohoto údolia stúpa od parkoviska aj starý chodník, ten sa tiahne pravou stranou nefunkčnej lanovky. Avšak po ňom sme nešli.
My sme si vystúpali podľa mojich počtov 871 kamenných schodov, prešli sme údolím a opäť stúpali do sedla vo výške 1150m. Tam sa nachádza pekné jazierko a postupne sa otvára výhľad na už spomínané jazero Ringedalsvatnet, ku ktorému sa dá prísť dolinou z nášho parkoviska v Skjeggedal. Cesta vedie úbočím vo vysokej výške približne 700 a viac metrov nad jazerom. Má vlnitý charakter v nadmorskej výške 1100-1200m. Ide sa jednoducho stále hore dolu až po Trolltunga. Ustavičné stúpania a skalnato-mokradný terén robia túru pomerne náročnou. Na dĺžke 11km sa nastúpa okolo 900m.
My sme putovali s Máriou pustovnícky. Každý išiel osamote. Niežeby sme sa pohádali, ale každý si to špeciálne vychutnával. Panoráma bola fascinujúca, čo potvrdzuje aj množstvo fotiek, ktoré som narobil. Akoby som tým chcel zobrať kus toho úchvatného zážitku so sebou.
Jedine množstvo turistov trochu kazilo celú tú atmosféru, ale nečudujem sa že tam boli, veď aj my sme boli súčasťou toho davu ;).
Trolí jazyk bol čerešničkou na torte. Je naozaj pekný a skutočne zapadá do celej scenérie. Oddýchli sme si, pofotili sa, dali niečo do žalúdka a teraz už spoločne, v družnom rozhovore a užívaní si prírody, vyrazili tou istou cestou na spiatočných 11km. Sem tam sme ešte niečo odfotili, veď čo na tom, že už to máme aspoň dvadsať ráz odfotené… Istota musí byť.
Na parkovisku som zhodil takmer všetko zo seba a hodil sa do jazierka. Mária to samozrejme nemala také jednoduché, a tak si zmáčala aspoň nohy. Zdalo sa, že podľa môjho príkladu išli do jazera aj ďalší ;).
Na záver len upozornenie, že trasa je pomerne dlhá. Spolu to je 22km a treba si na ňu vyčleniť aj s oddychom, kochaním sa a fotením aspoň 10 hodín.