Folgefonna
Tretí deň v Jondale sme si povedali, že zdoláme najvyšší vrchol v okolí, teda najvyšší bod ľadovca Folgefonna. Opäť sme zaplatili vstup, prešli cez závoru a zavítali do Folegefonn sommarskisenter, kde sme zaparkovali na miestnom parkovisku. Keď sme sa išli prezúvať do lyžiarok zistili sme nemilú vec, kľúče od nosiča lyží sme zabudli na ubytovni. Zavolali sme Braňovi a on ako správny hoteliér vytiahol náhradné kľúče od mojej izby, zobral tak potrebný kľúčik od lyží, a ako správny kamarát nám ich doviezol po závoru, aby sme nemuseli druhý krát platiť. My sme sa síce hrnuli s Oktávkou dolu, no cez závoru prechádzali Braňovi známi, ktorí nám ich doručili. Opäť sme boli na parkovisku a mohli sme vyraziť na vrchol.
Išli sme spočiatku po zjazdovke a od jej vrchola po tyčami značenom chodníku. Stúpanie bolo spočiatku ako na zjazdovke, no postupne terén vyzeral ako obrovská ľadová plocha. Predstavte si more, kde široko ďaleko nevidíte nič, iba vodu, len miesto vody je sneh. Skutočne obrovská snehová planina. Ľadovec bol pomerne bezpečný, čo potvrdzovali aj kilometre bežkárských trás naťahaných po ňom. Túrička to bola pekná, len zjazd spočiatku pomerne slabý, až po nejakom kilometri sa to rozbehlo. Opäť pekné počasie a nádherný zážitok z prírody.
